Marek Zelina je historik umenia, ktorý uskutočnil niekoľko výskumov na Holíčskom zámku. Hovorí, že celý komplex je slovenským unikátom. Zároveň však dodáva, že je v žalostnomstave. Jeho obnova si vyžaduje nemalé finančné prostriedky.
Aký je význam Holíčského zámku?
- Je to jedna z najvýznamnejších pamiatok na Slovensku. Jednak na Slovensku nemáme veľa cisárskych sídiel a ďalšia vec je kontinuita vývoja, ktorá prakticky siaha až do stredoveku, do obdobia, kedy sa formoval uhorský štát. V tom čase vznikol aj hrad na mieste dnešného kaštieľa. Významný je aj barokový zásah do areálu kaštieľa a okolitej krajiny.
Čo je na zámku najvýznamnejšie z architektonického hľadiska?
- Ak nebudeme brať do úvahy históriu a historický vývoj, tak už len samotná tereziánska architektonická kompozícia a urbanizmus. Je to jednoducho cisársky palác so špičkovou dobovou architektúrou na najvyššej úrovni. Prestavbu kaštieľa navrhovali kvalitní dvorskí architekti a umelci (J. N. Jadot, F. A. Hillebrandt, J. B. Chamant) Vznikla architektúra, ktorá bola na tú dobu veľmi moderná a spĺňala vysoké nároky na občasné bývanie panovníckej rodiny a dvora.
Vnútro zámku je v dezolátnom stave v tom zmysle, že sa tam nezachovali pôvodné omietky ani podlaha...
- Nedokončená obnova, ktorá sa začala v 80. rokoch je veľkou tragédiou. Z dnešného hľadiska môžeme povedať, že dopadla katastrofálne. Pri obnove sa ignorovali slohové konštrukcie. Skoro kompletne boli odstránené historické stropy, historické omietky a ďalšie prvky. Bohatá výzdoba interiéru, ktorá pôvodne zahŕňala drevené obloženie stien, maľované tapety, dvere a dlažby. Po roku 1918, keď kaštieľ získal československý štát, a neskôr iní vlastníci, došlo k devastácií a väčšina týchto hodnotných vecí sa nenávratne zničila. Obnova sa za socializmu nestihla dokončiť. Preto interiér dnes vyzerá tak žalostne. Takýto rozsiahly objekt bude vyžadovať veľké množstvo finančných prostriedkov na obnovu a samotnú prevádzku, čo je v súčasnej dobe nad možnosti mesta.
Je potom reálne kompletne celý zámok opraviť?
- Reálne to je. Treba ísť cestou postupných krokov. Vlastník by si mal najmä ujasniť, čo chce s objektom robiť. Zatiaľ sme nedostali informáciu, že by mal do budúcnosti nejakú víziu, ako celý areál využívať. Myslím si, že toto je zásadné. Dnes mesto v areáli kaštieľa organizuje rôzne akcie, snaží sa tam dostať život, čo je veľmi prínosné. Holíčania tým získavajú vzťah k tomuto objektu. Chýba však vízia, ktorá by smerovala k nejakému cieľu a s tým súvisí možnosť získavať finančné prostriedky.
Tento objekt v sebe skrýva veľký turistický potenciál. Keď len zoberieme podzemné chodby a iné zaujímavosti...
- Áno, toto miesto má veľký turistický potenciál. Výhodou je aj výborná poloha. Kúsok odtiaľ je Veľkomoravské hradisko v Mikulčiciach, potom je tam Kopčiansky kostol, neďaleko Skalica. Skutočne, pre turistov to môže byť magnet. No zatiaľ im tam nie je veľmi čo ukázať.
Čo je najakútnejšie, čím treba začať opravu?
- Ani nevieme, čím skôr začať. Asi najakútnejšia je Čínska sála, ktorá nie je zabezpečená. V interiéri kaštieľa nie sú dobré klimatické podmienky. Maľby na dreve v Čínskej sále sa z roka na rok znehodnocujú. Tapety zo stien sú uložené na bezpečnom mieste mimo kaštieľa. Bohužiaľ, drevené prvky tam zostali. Preto sme mestu naznačili, že ak sa budú uchádzať o fondy, tak by sa mali zamerať na túto sálu. Je to posledný pôvodne zachovaný interiér cisárskych privátnych priestorov. Bola by to obrovská škoda, keby sa maliarska výzdoba nenávratne stratila.
Existuje približný odhad, koľko by vyšla celková rekonštrukcia zámku?
- Závisí to aj od toho, do akej hĺbky by obnova šla. V prípade, že by rekonštrukcia bola minimalistická, trebárs na muzeálne účely, stále hovoríme o miliónoch eur, nakoľko obnova si vyžaduje aj veľký rozsah špecializovaných reštaurátorských a umeleckoremeselných prác. Veľkou položkou bude sanácia a statické zabezpečenie opevnenia, u ktorého nevieme, v akom stave sa nachádza.
V súvislosti s obnovou zámku mi napadá, že v susednej Českej republike vyzerá obnova pamiatok inak. NaSlovensku akoby to stálo...
- To je rozsiahla téma, ktorá súvisí s rozdielnym historickým vývojom a možno s väčším kultúrnym cítením. To však neznamená, že aj v Česku nie sú niektoré zámky zdevastované. V Čechách si niektoré samosprávy dokázali nájsť účel, na ktorý chcú zámocké objekty využívať. Z obecných prostriedkov investovali do projektov, s ktorými sa potom uchádzajú o dotácie a prostriedky z eurofondov. Chcú tam pritiahnuť turistov, musia im jednoducho dačo ukázať. Niektoré veľmi zdevastované zámky sa podarilo po revolúcii obnoviť. Napríklad rozsiahly zámok v Děčíne, kde boli kasárne sovietskej armády. Väčšinou kombinujú muzeálne expozície v zreštaurovaných interiéroch doplnené dobovým nábytkom s ďalším využitím na spoločenské, reprezentačné a podnikateľské účely. Myslím si, že aj obce u nás by mohli byť troška viac odvážnejšie a intenzívnejšie rozmýšľať nad tým, ako by sa dali historické objekty zachrániť a obnoviť. Nemusí to byť zo dňa na deň. Ale aspoň aby tam bol vízia do budúcnosti.
