Medzinárodná cyklotrasa s príznačným názvom „Cesta železnej opony“ pretne slovensko-rakúsku hranicu na priechode Moravský Svätý Ján – Hohenau a vyústi v bratislavskej Petržalke.
MORAVSKÝ SV. JÁN. Mimoriadna cyklotrasa, ktorá bude začínať pri Barentsovom mori a končiť v obci Carevo na bulharsko-tureckých hraniciach povedie aj cez Slovensko. Asi osemdesiatkilometrový úsek z celkových sedemtisíc kilometrov z Cesty železnej opony bude práve na Záhorí.
„Veľmi si vážim hlavnú myšlienku projektu, teda urobiť pozdĺž železnej opony niečo pre šport. Možno som na to povolaný človek z pohľadu generácie, z ktorej pochádzam, lebo presne jednu polovicu života som prežil v komunizme a polovicu v slobodnej spoločnosti,“ povedal bratislavský župan Pavol Frešo.
Plánovaná cyklotrasa bude predmetom viacerých workshopov, ktoré sa uskutočnia v júni v Magdeburgu a v októbri v Soproni. Záverečné hodnotiace stretnutie k „Ceste železnej opony“ sa bude konať v novembri v Bruseli.
Slovenskú časť vybudujú skôr, cyklisti si nerobia ilúzie
Vlastné budovanie cyklotrasy je plánovaná na roky 2014-2020. Náklady na vypracovanie štúdie budú hradené z fondu Európskej cyklistickej federácie. Slovenská strana dostane na vypracovanie štúdie približne 20-tisíc eur.
Časť cyklotrasy na našom území bude hotová v predstihu, pravdepodobne v roku 2012, cyklotrasa z Moravského Svätého Jána popri rieke Morava smerom na Bratislavu existuje už v súčasnosti.
„Už v roku 2005 vyznačili nadšenci ŠK Inter úsek Devín – Moravský Svätý Ján pod názvom Greenways Europan Greenbelt – Zelený pás okolo „železnej opony“. Tento úsek je pravidelne kontrolovaný a spravovaný“, hovorí Milan Hollý, predseda občianskeho združenia Zahorie region a hodnotiteľ v projekte "Vitajte cyklisti".
V otázke projektu realizovaného cez Vyšší územný celok (VUC) je skôr skeptický. „Ako cyklista si zatiaľ nerobím žiadne ilúzie, nakoľko projekty tohto typu zatiaľ nič konkrétne nepriniesli. V porovnaní s Českou republikou chýba akákoľvek koncepcia zo strany štátu a koordinácia projektov na úrovni VUC a to už nehovorím o spoločnom riešení medzi mestami a obcami,“ hovorí Hollý.
Na Slovensku podľa neho chýba najmä metodika na nemotorovú dopravu. „Zatiaľ čo v Čechách digitalizujú kraje celé územia a na základe získaných informácii vedia kde riešiť povrch, u nás sa len neúčelovo míňajú peniaze. Preto aj súčasný stav cyklotrás je taký, aký je. Aj keď je v regióne pomerne hustá sieť spevnených povrchov, ktoré by mohli byť využívané na cyklotrasy, do máp sa značia úseky, ktoré bežia po cestách I. a II. triedy.
Preto osobne radšej jazdím na Moravu a využívam Moravské vinne stezky. Je to sieť bezpečných cyklotrás, ktoré vedú cez vinohrady a v ponuke majú turistické ciele a kvalitné služby. Musím však dodať, že v Skalickom okrese máme digitalizovanú sieť možných cyklotrás v 22 obciach zameranú na povrchy a hlavne bezpečnosť. A tiež dvanásť zariadení certifikovaných pre služby cyklistom pod značkou Vítajte cyklisti,“ povedal Hollý.
Cyklotrasa zdôrazní filozofiu oblasti
Záhorie je vzhľadom na pomerne rovinatý ráz krajiny ideálne práve pre rozvoj a budovanie cyklotrás. Práve tu je jeho hodnotenie na úrovni TOP región. Euro Velo je sieť dvanástich hlavných diaľkových európskych cyklistických koridorov, ktorú spravuje Európska cyklistická federácia. V súčasnosti je v Európe vyznačených 45-tisíc z plánovaných 60-tisíc kilometrov a dva najvýznamnejšie koridory prechádzajú v tesnej blízkosti Záhoria.
Euro Velo 6. Nantes - Costanta (3 653 km) spája Atlantický oceán a Čierne more. Smeruje zo západu na východ a v úseku Viedeň - Budapešť sa dotýka regiónu Záhorie pri Devíne. U nás je známa ako Dunajská cyklomagistrála.
Euro Velo 9. Gdaňsk - Pula (1 930 km) spája Severné more a Baltické more. Smeruje zo severu na juh a úsek Brno - Viedeň je neďaleko Záhoria.
Plánovaná cyklotrasa Euro Velo 13. - Cesta železnej opony bude zároveň symbolom pre ľudí, ktorí v rámci Slovenska žili na hranici so „Západom“ odjakživa. Preto je hlavná myšlienka projektu tunajším obyvateľom veľmi blízka.
