Senická pobočka Sociálnej poisťovne evidovala ku koncu januára 4302 dlžníkov. Fyzické osoby i firmy z troch okresov tu majú sekeru viac ako 15,4 milióna eur. Najviac dlžia nemocnice a bývalé veľké štátne podniky.
SENICA. Dlžné sumy od 3,32 eura až po 1,47 milióna eur eviduje vo svojom systéme Sociálna poisťovňa v Senici. V spádovej oblasti okresov Senica, Skalica a Myjava mali k 31. januáru viac ako štyritisíc dlžníkov.
„Niektorí sú však v konkurze, prípadne spoločnosť už nevykonáva činnosť. Firiem, ktoré sú ešte aktívne, tam nie je až tak veľa. Medzi najväčších dlžníkov patrí nemocnica v Myjave, pôvodná nemocnica Skalica – príspevková organizácia, alebo spoločnosti SAM Myjava či ZVL Skalica,“ hovorí riaditeľ senickej pobočky Roman Zahradník.
Zoznam dlžníkov je dostupný aj na internete, od 1. januára tohto roku bude aktualizovaný každý mesiac.
„Doteraz Sociálna poisťovňa zverejňovala dlžníkov štvrťročne a len tých, ktorí mali dlh nad 4979 eur. Teraz je to na mesačnej báze a už od sumy 3,32 eura,“ vysvetľuje Zahradník. Najnižšia vymáhaná suma pritom vyplýva zo zákona, poisťovňa sa ju preto rozhodla dať aj na zoznam.
Peniaze chýbajú na dôchodkoch a dávkach
Zahradník zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa obhajuje nie len záujmy štátu, ale aj jeho obyvateľov.
„Ak nedostaneme peniaze od našich klientov, nemáme potom peniaze na dôchodky, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti. Platenie odvodov vyplýva zo zákona a ich neplatenie je dokonca trestný čin,“ hovorí.
V praxi sa však stretáva s tým, že všetko ostatné má pred platbou do Sociálnej poisťovne prednosť. „Klienti tvrdia, že musia zaplatiť dodávateľovi, zaplatiť mzdy, elektrinu a my sme až na tom poslednom mieste. Je mi ťažko posudzovať, prečo je to tak, ale všeobecne platby, ktoré išli Sociálnej poisťovni, nemali až takú prioritu. Neplatiť je však nemorálne,“ hovorí Zahradník.
Problémom je aj starnutie populácie, dôchodcov pribúda a ľudí v produktívnom veku je stále menej. Aj z tohto dôvodu pristúpila vláda k zmene, ktorá sa od začiatku tohto roka dotkla konateľov spoločností. „Do konca minulého roku nemuseli konatelia platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Teraz už áno,“ vysvetlil Zahradník.
Telefonujú aj menovci
V poslednom čase sa v poisťovni často stáva, že im zavolá človek, ktorý sa na zozname dlžníkov našiel, ale žiadneho dlhu si nie je vedomý.
„Je to o dialógu, treba prísť na pobočku, pozrieme sa na to, prešetríme. Ak je tam neoprávnene, dáme ho preč a na budúci mesiac zverejnený nebude. Stáva sa, že volajú menovci, prípadne otec so synom,“ hovorí Zahradník.
Vo väčšine prípadov sa vraj ukáže, že podlžnosti klient naozaj mal. Niekedy je to aj otázka spárovania platby, ktoré je najmä pri nesprávne uvedenom variabilnom symbole ťažké.
Čo však robiť, keď na zaplatenie dlhu nemáte peniaze? „Ak nemá klient na úhradu celého dlhu, ponúkame dohodu a splátkový kalendár. Ku každému klientovi pristupujeme individuálne, chceme sa dohodnúť. Iniciatíva by však mala vychádzať zo strany dlžníka,“ hovorí Zahradník.
Zoznamy chcú vyčistiť
Ak klient nemá o dohodu záujem, posiela mu poisťovňa najprv rozhodnutie na uhradenie dlžnej sumy.
Ak však ani do 30 dní podlžnosť nezaplatí, nastupuje penále a nakoniec exekúcia.
„Penále je podľa zákona 0,05 percenta za každý deň omeškania, náklady na exekúciu sú ešte niekoľkonásobne vyššie,“ prízvukuje Zahradník.
Podľa neho je teraz správny čas na dialóg s klientmi a bol by rád, ak by sa na pobočku nebáli prísť. „Za tie roky, čo systém funguje, sa nazhromaždilo veľa údajov.
Toto je prvá príležitosť, kedy ho môžeme dať do poriadku a na to by sme radi využili aj spoluprácu s klientom. Nech sa tie zoznamy vyčistia a je v tom poriadok,“ uzavrel Zahradník.
