Štúdie a odhady na Slovensku hovoria o tridsiatich tisícoch potenciálnych zdrojov znečistenia. Závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie predstavuje 1100 lokalít.
HOLÍČ. Obrovské odkaliská podobné tomu v maďarskej Ajke, či divoké skládky nebezpečného odpadu. Nič z toho na Záhorí nenájdete, životné prostredie však často zaťažujú aj menej nápadné zdroje. Opustené sklady, výrobné haly, bývalé družstvá či ťažobné zariadenia z rokov minulých zostali ako neželané dedičstvo takmer v každej obci. Bývajú nezaistené, nemonitorované, a práve preto nebezpečné. Tieto environmentálne záťaže, ako sa odborne nazývajú, sa zaviazala legislatívne vyriešiť vláda vo svojom programovom vyhlásení.
„Vyriešenie odstránenia environmentálnych záťaží, ktoré zvyšujú kontamináciu pôdy, horninového prostredia a podzemných vôd patrí k prioritám rezortu. Návrh zákona o identifikácii environmentálnej záťaže a určení zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž sa posunulo do medzirezortného pripomienkového konania,“ informuje ministerstvo životného prostredia na svojej internetovej stránke.
Ekologickí aktivisti veria, že po siedmich rokoch boja zákon konečne prejde všetkými stupňami schvaľovania. Laická verejnosť však proces príliš nesleduje, o rizikách spojených s environmentálnymi záťažami vie len málokto. Len v Trnavskom kraji je podľa registra na enviroportáli 198 existujúcich, sanovaných či potenciálnych záťaží rôzneho stupňa nebezpečnosti. V okresoch Senica a Skalica ich je 68.
Nebezpečný kyanid v Skalici
Bývalé závody ZVL dávali prácu stovkám Skaličanov. V roku 1953 tu začali s výrobou valivých ložísk, spoločnosť sa však v roku 1998 dostala do konkurzu.
„Keď som do ZVL nastúpila, myslela som si, že tam vydržím až do penzie. Kanály, ktorými odtekala emulzia sa pravidelne čistili. Kam však spolu so šponami a ostatným odpadom išla, to neviem,“ spomína bývalá zamestnankyňa závodov. Informácia, že nebezpečné látky mohli presiaknuť do spodných vôd, ju prekvapila. „O ničom takom sa nehovorilo, ani nehovorí,“ povedala.
„V areáli závodu boli v roku 1990 vykonané prieskumné práce, ktoré preukázali ovplyvnenie podzemných vôd odpadovými toxickými soľami s obsahom kyanidov. Okrem toho boli v rôznych miestach areálu zvýšené koncentrácie síranov, chloridov, dusičnanov a amónnych iónov. V roku 1992 bola vykonaná sanácia, výsledky však nie sú k dispozícii,“ píše sa v regionálnej štúdii, ktorú vypracovali odborníci zo Slovenskej agentúry životného prostredia. Potrebný je prieskum, riziková analýza a následná sanácia. Kyanid je smrteľný asi pri miligrame na kilogram hmotnosti, dlhodobá intoxikácia nízkymi dávkami spôsobuje bolesť hlavy, dráždenie očí, zvýšenú únavu či nechutenstvo.
Slovnaft v Holíči už začal so sanáciou
Terminál Slovnaft v Holíči poznajú azda všetci miestni ešte pod starým názvom. V bývalom Benzinole sa stáčali pohonné hmoty z vlakových cisterien už v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Bez akejkoľvek ochrany životného prostredia to pokračovalo až do 50. rokov minulého storočia, kedy tu osadili prvé podzemné nádrže. V roku 1995 sa vlastníkom stala spoločnosť Slovnaft, podľa jej hovorcu Antona Molnára tu so skladovaním pohonných hmôt skončili v roku 1997 a prevádzka je dnes uzatvorená.
„V roku 2008 bol na lokalite vykonaný podrobný prieskum životného prostredia na zistenie rozsahu environmentálnej záťaže. Priame ekologické ani zdravotné riziko nebolo preukázané, avšak bolo potrebné prijať opatrenia na odstránenie zdroja znečistenia, aby sa predišlo šíreniu kontaminácie prúdením podzemných vôd,“ povedal Molnár.
Sanáciu zahájili v septembri minulého roka a je zameraná na odstránenie zdroja znečistenia z horninového prostredia. „Ukončenie sa predpokladá v roku 2017,“ doplnil Molnár.
Riziko vraj nie je akútne
Medzi environmentálne záťaže, zaradené do strednej skupiny rizikovosti, patrí aj skládka odpadu v Uníne alebo zberné naftové stredisko Cunín. Potenciálne nebezpečenstvo môže hroziť obyvateľom Holíča z olejového hospodárstva kotolne či v Skalici zo skládky Žebráky.
Jaromír Helma zo Slovenskej agentúry životného prostredia však hovorí, že v žiadnom prípade nejde o akútne riziko.
„Takpovediac, nie je to havarijný stav. Napríklad ľudia pracujúci a žijúci v blízkosti terminálu Slovnaft nie sú nejako životne alebo vážne akútne zdravotne ohrození. To máte napríklad ako keby ste pracovali na benzínovom čerpadle. Tiež občas zacítite výpary z benzínu či nafty,“ hovorí Helma.
Nebezpečná nevedomosť
Hovorkyňa Greenpeace Slovensko, Lucia Szabová, by však škodlivosť environmentálnych záťaží nepodceňovala. „Najnebezpečnejšie sú tie, ktoré nie sú pravidelne monitorované a dostatočne zabezpečené. V systéme ministerstva sa objavujú staré dáta z minulých rokov a nikto v skutočnosti nevie, čo všetko odtiaľ uniká a v akom množstve,“ hovorí Szabová.
Zo skúseností Greenpeace vraj nie je kategorizácia záťaží celkom presná a aj tie, ktoré sú zaradené do strednej priority, môžu byť v skutočnosti oveľa nebezpečnejšie.
„Keď odniekiaľ možno uniká kyanid a my to nevieme, je to problém. Nikto to nesleduje a nerieši, ale čím dlhšie sa bude čakať, tým ho môže uniknúť viac. Ekologické dopady budú horšie a následná sanácia oveľa drahšia,“ vysvetľuje Szabová, podľa ktorej sú environmentálne záťaže doslova tikajúcimi bombami.
Sanácia environmentálnej záťaže sú práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia.
Environmentálna záťaž je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie, alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu, s výnimkou environmentálnej škody.
