Na začiatok základná otázka. Čo je to rodostrom?
- Je to grafické zobrazenie vzťahov. Najmä príbuzenských vzťahov v rámci rodiny a v rámci rodu.
Koľko môže byť vetiev v takom rodostrome?
- Záleží na tom, ako sa človek k tomu postaví. Samozrejme na začiatok si musí zodpovedať základnú otázku, čo chce vlastne robiť. Buď bude sledovať iba mužskú líniu, alebo to bude rozvetvovať aj po mužskej, aj po ženskej strane. Tým pádom strom geometricky narastá. Ak tam začne dávať aj súrodencov a ich manželky, môže vzniknúť neprehľadná masa konárov.
Rodostromy sa v minulosti spájali najmä s kráľovskými rodmi. Prečo si ich ľudia robia dnes?
- Zo záľuby, ale aj z dobrodružstva, ktoré pátranie po predkoch sprevádza. Niekde na začiatku stojí nadchnutie. Často to býva tak, že syn počúva otca a jeho príbehy z detstva. Zaujme ho to a začne po tom pátrať. Dozvie sa ďalšie nové informácie a chce vedieť viac. Nie je to iba o tom, že ľudia hľadajú svojich predkov. K tomu sa nabaľujú aj príbehy, rôzne fotografi e. Potom z toho nevznikajú len rodostromy, ale aj celé knihy.
Čiže zmapujú celú históriu rodiny?
- Áno. Kto má čas sa tým zaoberať, môže mu z toho vzniknúť veľké dielo.
Práve čas tu zohráva dôležitú úlohu. Koľko času zaberie pátranie po predkoch?
- Je to najťažšia otázka. Nedá sa na to odpovedať presne. Trvá to mesiac, rok, desať rokov. Záleží v prvom rade na tom, do akej hĺbky chcete ísť a koľko času máte. Bežný zamestnaný človek, ktorý chodí pravidelne do práce, nemá šancu. Bude mu to trvať niekoľko rokov. Väčšinou je to pre starších ľudí a pre dôchodcov, ktorí majú čas. Tí môžu chodiť po archívoch. Ak si chce človek spraviť základnú líniu, môže to byť otázka jedného, dvoch rokov.
Povedzme, že v tejto chvíli sa rozhodnem spraviť si rodostrom. Ako mám začať?
- V prvom rade treba začať doma. Spýtať sa najstarších pamätníkov. To postačí k základu. Druhým krokom je pokračovať podľa písomných prameňov. Základom sú matriky, matričné úrady a farské úrady. Nachádzajú sa tu matriky, do ktorých sa stále zapisuje. Tam by sme mali postúpiť o jednu, dve generácie. Matriky, ktoré už boli dopísané sa odovzdávajú do miestnych archívov.
Čiže väčšina práce je behanie po archívoch a listovanie vo veľkých knihách?
- Práveže listovať sa veľmi nedá. Matriky v archívoch sa nedostávajú do rúk. Tie sú nafotené a dostávajú sa na čítačkách.
K akému roku sa dá naďalej dostať?
- Tak pokiaľ siahajú matriky. Na Záhorí sú vedené od polovice 17. storočia. Samozrejme každá obec má ten rok iný. Najstaršie matriky z Uhorska sú z konca 16. storočia.
Niektoré staré matriky sú písané buď v latinčine alebo v maďarčine. Nemusí mať ten, kto skúma svoj rodostrom, aj určitú jazykovú výbavu?
- Nemusí to byť až taký problém. Súčasné matriky sú vedené v slovenčine. Staršie matriky sú písané vo forme tabuľky. Popisky sú tam v latinčine. Človek sa tak musí naučiť niekoľko základných slovíčok. Keď matriky neboli vedené v tabuľkovej metóde, písali sa do riadku. Lenže bola to len jedna latinská veta, ktorá sa stále opakovala. Bola v matrike narodených aj v matrike zosobášených. Takže človek sa naučí jednu vetu a tá sa stále opakuje. Jazyková pripravenosť teda nie je až taká dôležitá. Určité krátke obdobie v polovici 19. storočia sa matriky povinne viedli po maďarsky. Ale zas, ak je to v tabuľkách, dá sa v tom pomerne ľahko orientovať. Problémy môžu nastať inde.
Pavol Vrablec pracoval na rodostrome svojej rodiny necelé dva roky. FOTO: AUTOR
Napríklad?
- Čítanie rukopisu. Každý človek píše ináč a bádanie je potom oveľa ťažšie. Musíte prečítať každý riadok, každé meno, aby ste sa nepomýlili, aby ste niečo nepreskočili či nevynechali. Potom sa môže stať, že nebudete vedieť pokračovať, alebo sa vám rozsype celá práca. Ja som na Záhorí robil niekoľko matrík z okolitých dedín a niekde boli matrikári flákači. Rukopis bol takmer nečitateľný. Ďalšia vec je tá, že všetky matriky sú nafotené a fotografie mnohokrát nie sú kvalitné. Navyše samotná čítačka čitateľnosť niekedy zhoršuje.
Keď si človek spraví rodostrom, zvykne sa to dávať do určitej grafickej podoby...
- Záleží na každom jednom, ako si to spraví. Grafické znázornenie slúži na to, aby si človek rodostrom dokázal jednoducho pozrieť a zorientovať sa. Keď to človek číta riadok za riadkom, nevie si to predstaviť. Graficky je to iné. Videl som dokonca rodostromy spravené z drôtikov, trojrozmerné. Dnes sa používajú aj grafi cké programy v počítačoch.
Koľko vám trvalo spraviť rodostrom vašej rodiny?
- Ja som rodostrom robil necelé dva roky. Otázka, prečo to tak dlho trvá, súvisí s tým, že do archívu na štúdium matriky je potrebné sa objednávať, pretože nával záujemcov je vysoký. Táto čakacia doba je približne mesiac. Čiže som tam chodil približne raz mesačne.
Ako ďaleko ste sa s rodokmeňom dostali?
- Dostal som sa až na koniec. Moja rodina bývala v obci Závod odnepamäti, takže som prešiel iba matriky v tejto obci. A neboli tam nijaké problémy, že by sa členovia rodiny odsťahovali. Posledný známy po mene sa narodil v roku 1669. Celkovo som našiel 12 generácií. Postupoval som tak, že som hľadal čisto mužských predkov.
Nenašli ste si v rodokmeni nejakú modrú krv?
- (smiech) Nie nenašiel. To hľadá veľa ľudí.
Existujú napríklad aj nejaké firmy alebo jednotlivci, ktorí sa zaoberajú tvorbou rodostromu?
- Áno. Existujú firmy, ktoré ho vedia vypracovať. Je však mnoho takých prípadov, že si ľudia zadajú, ako by rodostrom mal vyzerať. Aby našli nejaký šľachtický rod. Potom sa stáva, že sa rodostromy aj falšujú. V súvislosti s tým by som si dával pozor aj na ďalšiu vec. Šľachtické tituly sa u nás používali do roku 1918. Ak niekto robí rodostrom a napríklad v 17. storočí zistí, že jeho predok bol šľachtic a zrazu nie je, s výnimkou toho roku 1918, bol by som pozorný. Šľachtictvo sa nedalo len tak stratiť. Je len niekoľko kritérií, kedy sa tak stalo. Boli to tie najťažšie zločiny. Ak ten človek prišiel o šľachtický titul, tak tým by som sa nechválil (smiech).
Ak si to zhrnieme, čo všetko potrebujeme pri pátraní po našich predkoch?
- V prvom rade dobré oči, trpezlivosť a pozornosť. A nakoniec logiku, lebo niektorí predkovia majú aj osem, desať súrodencov. Ľahko sa v tom dá stratiť. Treba hľadať dôkladne.
Stalo sa vám, že by ste mali problém s menami?
- Pri svojom pátraní som narazil na rovnaké mená. Napríklad meno Michal Vrablec. Istého času boli v Závode traja. Takže som ich, musel odlíšiť podľa manželky. Iný prípad som mal, že opäť boli traja toho istého mena a dvaja z nich mali dokonca aj rovnaké meno manželky. Potom som ich musel rozoznávať podľa svedkov pri sobáši a podľa krstných rodičov. Je to naozaj o trpezlivosti. Ak chce niekto rodostrom rozširovať, tak si na seba pletie bič. Ale dá sa to zvládnuť.
