Podnebie je tu teplé a vlhké. Ak sa chcete schladiť, treba utiecť do hôr. Tunajší ľudia sú podľa kňaza Jozefa Strečku jednoduchí a otvorení. Milujú oslavy a tance. Aj keď je táto krajina chudobná, ľudia sa tu dokážu podeliť aj z toho mála, čo majú.
S kňazom a členom rehole verbistov Jozefom Strečkom sme sa stretli v Malackách, kde v Mestskom centre kultúry hovoril o svojom pobyte na Filipínach. „V 1998 som bol vysvätený za kňaza a po prvom roku služby na Slovensku som pôsobil deväť rokov na Morave," hovorí o svojich začiatkoch Strečka. Náplňou rehole, je misijná činnosť v rôznych krajinách sveta. Spomína, že jeho spolubratia sú roztrúsení po celom svete.
„U nás platí zásada, že ak sme jazykovo zdatní, mali by sme mať skúsenosť z misií," ozrejmuje. Preto na rok odišiel na Filipíny, kde sa venoval práci v tamojšej vysokej škole na ostrove Mindoro. Hovorí, že krajina je chudobná a ľudia tu žijú skromne. V začiatkoch mu pomohla angličtina, s ktorou sa dá v krajine dorozumieť. „Problém je ten, že obyvatelia aj napriek tomu, že sa angličtinou dorozumejú, premýšľajú vo svojich domorodých jazykoch," hovorí. Tých je v krajine niekoľko desiatok.
Štedrý večer nemajú
Páter Strečka hovorí, že na Filipínach sa prejavuje vplyv neďalekej malajskej kultúry. Ak by moreplavec Fernando Magalhaes, ktorý objavil Filipíny prišiel o 50 rokov neskôr, krajina by bola vplyvom tejto kultúry celá islamská. Aj dnes sú tu vidieť pozostatky z minulosti. Južná časť krajiny je islamská Vznikajú tam rôzne konflikty. Ostrov Mindanao je najnepokojnejšia časť krajiny.
Deti sa učia v provizórnych školských laviciach. FOTO: (JS)
Misionár strávil na ostrove rok, počas ktorého tu zažil aj oslavu Vianoc. „Vianočné sviatky sa od našich až tak nelíšia. Odlišnosti sú v príprave," vysvetľuje. Príkladom je podľa neho advent, ktorý je u nás z kresťanského hľadiska vnímaný ako čas stíšenia. U Filipíncov je to práve naopak. „U nich je zvykom, že prežívajú advent veľmi hlučne," dodáva. Nakoľko väčšina obyvateľov krajiny je chudobná, aj Vianoce v tomto kraji sú skromnejšie na darčeky. „U nich darčeky kupuje ten, kto si ich môže dovoliť," hovorí. Podľa neho ľudia si viac zakladajú na spoločenstve. „Na Vianoce dosť cestujú a navštevujú svojich príbuzných. V tom sme si podobní. Ale napríklad neexistuje tam Štedrý večer," dodáva.
Po bičovaní skáču domora
Filipíny sa v médiách pravidelne objavujú aj v súvislosti so slávením sviatkov Veľkej noci. Médiá vtedy prinášajú prenosy z procesií, kde sa miestni obyvatelia bičujú a dávajú ukrižovať. „Ukrižovanie sa deje iba na jednom mieste na Filipínach a je to dosť spropagované," ozrejmuje. Naopak bičovanie počas Veľkej noci je v krajine rozšírené.
Misionár takéto sprievody na vlastné oči nevidel, keďže celý deň spovedal v kostole, ale vraví, že sprievody kajúcnikov sú v krajine veľmi rozšírené. „Ten, kto sa bičuje, má zakrytú tvár a vraj mnohí s rozťatým chrbtom skočia do mora. Údajne to skôr chrbát vylieči, ale na druhej strane je to bolestivé," dodáva.
Filipíncom piekol langoše, či šišky
Počas pobytu bolo najťažšie zvyknúť si na vlhké a horúce podnebie. Páter Strečka hovorí, že jeden misionár si zabudol v nevetranej izbe čapicu. Za niekoľko dní, keď si pre ňu prišiel bola úplne splesnivená kvôli vysokej vlhkosti. Problémom bolo aj tunajšie jedlo, ktoré je založené na sladkej chuti. „Prvých niekoľko dní to zvládate, ale postupne vám to prestane chutiť," hovorí. To ho prinútilo naučiť sa piecť niečo zo slovenskej kuchyne. „Nikdy predtým som to nerobil, ale jednoducho som sa to musel naučiť," hovorí s úsmevom.
Kráter sopky Pinatubo. FOTO: (JS)
Všetky suroviny potrebné na výrobu slovenských múčnikov sa pritom dajú zohnať aj na Filipínach. Páter Strečka začal piecť šišky, langoše, či palacinky. Prekvapujúco s týmito jedlami zabodoval aj u miestnych obyvateľov a pri rôznych oslavách sa z neho stal kuchár. Oslavy sú ďalším špecifikom života Filipíncov. „Na sviatky ako narodeniny a meniny si neprinášajú kvety a alkohol. Prinesú si naopak jedlo," hovorí. Spotreba alkoholu je tak v tejto krajine veľmi nízka.
Pozemok si odkrokovali
Páter Strečka je na Slovensku už dlhší čas. Spomienky na Filipíny sa však stále vracajú. Vraví, že najviac ho na ľuďoch upútala otvorenosť. „Filipínci sú nadpriemerne otvorení na rozdiel od okolitých národov," hovorí. Majú radi osobný kontakt. Takto pristupujú aj k cudzincom. Na Slovenskumu porovnaní s Filipínami chýba jednoduchosť vybavovania dokumentov na úrade. „Boli sme po 4 víkendy v jednej dedine, kde majú svojho starostu a obecné zastupiteľstvo. Na úrade mali akurát stôl. Stoličky si museli prinášať," hovorí.
Ďalší slovenský misionár na Filipínach opisoval situáciu, ako v tejto dedine začali stavali kaplnku. „Načo stavebné povolenie, načo výpis z pozemkového registra. Jednoducho odkrokovali pozemok do štvorca a začalo sa stavať," hovorí s úsmevom. Napočudovanie po postavení stavby nikto neprišiel za robotníkmi kvôli zabraniu pozemku. „Pre miestnych to bola jednoducho česť, že v tejto dedine môžu mať kostol," zakončuje.
