MORAVSKÝ SV. JÁN. Na novembrové udalosti z roku 1989 si zaspomínali aj ich traja priami účastníci. Vladimír Folba, Vladimír Miholek, a Jozef Chrena stáli pri prevrate v Moravskom Sv. Jáne. Revolúcia sem prišla rýchlo, rodila sa však postupne.
„Večer 18. novembra som prišiel na pivo do krčmy, teraz sa to volá Ostrá píla. Sedeli tam asi štyria chlapi. Povedali, že v Prahe sú veľké nepokoje a komunisti padajú. Počúvali Slobodnú Európu, odtiaľ to vedeli," spomína si na november 89 Vladimír Miholek.
Už v ten večer zapálili sviečky a na stenu zavesili Dubčekov obraz. „Sedeli sme tam pri sviečkach a popíjali. Naraz nám napadlo, aby sme išli k soche Panny Márie. Išli sme a spievali, ľudia pozerali na nás spoza záclon. Bolo nás päť, alebo šesť," pokračuje Miholek
Pri soche zaspievali hymnu, pomodlili sa a chceli ísť naspäť. Po ceste však prichádzali policajné autá. „Nič nám neurobili, len sa na nás pozerali. Rudo Červenka chcel do auta aj kopnúť, ale zastavili sme ho. Vrátili sme sa do krčmy a pokračovali, akoby sa nič nestalo," hovorí Miholek Na ďalší deň sa pochod k soche zopakoval, postupne sa pridávali ďalší a ďalší ľudia. Večer 23. novembra ich po dedine pochodovalo viac ako 150. „Obišli sme celú dedinu a kričali sme Poďte s nami!" pridáva sa Vladimír Folba.
Problémy pre plagáty
Moravský Sv. Ján bola podľa pamätníkov jedna z prvých obcí na Záhorí, ktoré sa do protestov zapojili. „Okolo polnoci 22. novembra som napísal dva plagáty o slobodných voľbách a u panenky Márie som ich nalepil na plot. Hneď na druhý deň, ráno o ôsmej, prišiel k nám starosta z Moravského Jána a dvaja príslušníci ŠTB. Pýtali sa, či som plagáty písal ja," rozhovoril sa Jozef Chrena.
Policajti ho hneď zobrali a chceli previezť do Bratislavy. Nakoniec sa za neho prihovoril starosta a zápisnicu spísali priamo v obci. „Dve hodiny ma držali na Národnom výbore. Potom ma pustili, ale vyhrážali sa mi, aby som sa s nimi nezahrával. Potom som sa dozvedel, že ľudia sa stretávajú pri soche a išiel som aj ja s manželkou," povedal Chrena.
Miestni komunisti na odporcov režimu písali udania. Tvrdili, že im vybíjajú okná či otrávili psa. „Nič také sa však nestalo, chceli nás len skriminalizovať. Potom sa nám aj ospravedlňovali," povedal Miholek.
Moravu videl prvýkrát z Rakúska
Odpor voči režimu bol podľa miestnych taký silný aj preto, že Moravský Sv. Ján leží na hraniciach s Rakúskom. „Mali sme tu hraničnú rieku Moravu, ale nikdy sme ju nevideli. Už dva kilometre pred ňou boli drôty, strážne veže a psy," hovorí Chrena. Ten rieku videl prvýkrát z rakúskej strany. „Išli sme cez Mikulov do Hohenau, že by sme chceli s nimi nadviazať družbu. Potom sme urobili 30. decembra aj pochod k rieke Morave," povedal.
Pochod mali naplánovaný už pred Vianocami, ale pre obvinenia z výtržností sa neuskutočnil. „Potom to prišiel major Hudák dementovať pred kultúrny dom. Bolo tam 50-60 ľudí, ale my sme ho napojili na obecný rozhlas a celá dedina sa dozvedela, že sme nevinní," povedal s úsmevom Miholek. Spolu s ostatnými mal vraj strach, ale nádej na lepší život vraj nad ním zvíťazila.
