Ani to však nezlomilo jeho vieru v dobro človeka a demokratické princípy.
SKALICA. Na výročie udalostí 17. novembra 1989 si zaspomínal aj kňaz Anton Srholec. Väzeň, ktorý odpracoval takmer desať rokov v Jáchymove, chcel ísť na západ študovať teológiu. Pre rozvodnenú Moravu sa však jeho útek nepodaril a spolu s ďalšími dvadsiatimi bohoslovcami ho režim odsúdil za pokus o nepovolené prekročenie štátnych hraníc.
Ako si na 17. november spomínate vy? Kde vás vtedy zastihol?
- 17 . november nám prišiel historicky povedané ako blesk z neba, v hodine dvanástej. Keď už dochádzali sily na ďalší boj s komunizmom, keď aj komunizmus bol už taký riedky ako tri krát vyvarený ruský čaj a naraz jeho pád. Ja osobne v tej historickej udalosti vidím niečo ako zázrak. Splnili sa sny, vypočuté boli modlitby a skutkom sa stalo to, za čo bojovala, trpela a obetovala sa väčšina našich čestných občanov. Komunizmus padol, ako keby dostal infarkt.
Je potrebné si tento deň stále pripomínať? Mnohí mladí dnes ani nevedia, čo tento dátum znamená.
- Demokracia je krehké a ohrozené zriadenie a treba sa ho učiť a naň dorásť. Mladí sa tešia z demokracie, radostne si ju užívajú, často zneužívajú, preto im treba pripomínať jej krehkosť a ohrozenie.
Udalosti 17. novembra odštartovali svojou aktivitou najmä študenti. Dnes je takéto niečo ťažko predstaviteľné. Čím to je, že mladí ľudia sa stávajú čoraz apatickejšími k svojmu okoliu? Môže to byť aj tým, že sú znechutení zo súčasného stavu, či už spoločenského, alebo politického života?
- Študenti a mladí ľudia boli vždy nositeľmi zmien, reformácie a nových foriem života. Prebrali štafetu z rúk umierajúcich a unavených a v nádeji, že im patrí budúcnosť, angažovali sa za zmenu starého a chorého politického zriadenia. Ani dnes nesmieme ignorovať hlasy mladých ľudí. Nie všetci sú skorumpovaní a konzumní. Je medzi nimi veľa nadšených idealistov a poctivých tvorcov nových pravidiel a snílkov o spravodlivejšom svete. Neodradzuje ma kritický duch mladých ľudí. Skôr sa obávam ich plytkosti a naivity, aby ich neodradilo správanie sa starých štruktúr, ktoré sa etablujú v novom preoblečení.
Keď porovnáte život pred rokom 1989 a po ňom. V čom vidíte najväčší rozdiel?
- Všetko sa zmenilo. Žijeme v úplne novom, predtým nepredstaviteľnom svete. Ja sa nedám mýliť technikou, technológiou, elektronikou a reklamou. Zmenili sa ľudia. Dnes by už len zúfalý mladý muž išiel dobrovoľne na vojnu a učil sa strieľať na ľudí. Sme citlivejší k prírode. Zrodilo sa ekologické myslenie, je už veľa ľudí, ktorí vedia, že kvalita života, hodnoty, poznanie zmyslu je dôležité, a nie veľa peňazí a moci. Ľudia hľadajú šťastie aj v jednoduchých a skromných pomeroch. Absencia duchovného je dôsledkom krízy učiteľov. Väčšina ľudí neprestala túžiť po pravde, spravodlivosti a láske, po poznaní zmyslu, len nevedia, ako na to. Hľadajú si svoju reč, svoju cestu a sú ochotní priniesť aj veľa obetí, aby boli šťastní a robili šťastnými aj iných. V demokratickom svete žijeme ešte len prvých dvadsať rokov. Stále verím, že to hlbšie, podstatné a pravé ešte len príde. Všetko má svoj čas.
Niektorí ľudia dnes s odstupom času tvrdia, že počas komunizmu bolo lepšie. Dá sa s nimi súhlasiť?
- S takými hlupákmi sa nerozprávam. Musia byť slepí a hluchí. Alebo sa počas minulého režimu mali príliš dobre. Ak budú poctiví, dozvedia sa aj o zločinoch komunizmu. Demokratické zriadenie nie je liek na všetko, ale nemáme nič lepšie. Chýbajú nám len ľudia, ktorí budú demokraticky myslieť a konať.
Už o pár dní uplynie od 17. novembra 1989 21 rokov. Vniektorých krajinách tento vek berú ako dospelosť. Dá sa aj na Slovensko povedať, že dospelo?
- Hej, o štyridsať, o sto rokov budú mať ľudia lepšie informácie o demokracii. Musíme byť trpezliví.
