TRNAVA. Trnavský samosprávny kraj je v rámci regionalizácie cestovného ruchu na Slovensku radený k regiónom strednej až nižšej úrovne.
Na jeho území sa však nachádza až 900 nehnuteľných pamiatok a viacero rarít: Napríklad divadlo v empírovom štýle v Hlohovci, ktoré je jedinou zachovanou stavbou tohto druhu v strednej Európe, či termálny prameň vo Veľkom Mederi, ktorý je s teplotou 92 stupňov najhorúcejší na Slovensku.
Aj tieto informácie sa možno dozvedieť zo Stratégie rozvoja cestovného ruchu na území Trnavského kraja, ktoré dva roky dozadu vypracoval Úrad Trnavského samosprávneho kraja.
Propagácia
„Tvorba stratégie ako i konkrétnych akčných plánov je potrebná aj preto, aby sa kraj dokázal úspešne uchádzať o prostriedky z eurofondov," vysvetľuje jeden z významov vypracovania zákonom nariadeného dokumentu Marián Cipár, riaditeľ sekcie regionálneho rozvoja na Úrade Trnavského samosprávneho kraja.
Dodáva, že Trnavská župa sa ako druhý ekonomicky najrozvinutejší región môže uchádzať len o osem percent z celkového objemu prostriedkov, určených pre celé Slovensko: „Pri každom projekte pozitívne zaváži, ak je súčasťou nejakého strategického plánu rozvoja na dlhé obdobie."
Jedným z posledných úspechov župy na poli projektov je získanie prostriedkov cez Regionálny operačný program na projekt „Trnavský kraj - región pre všetkých", ktorého výsledkom bude vytvorenie webovej stránky, zameranej na cestovný ruch kraja. „Samozrejme vo viacerých jazykoch," podotýka Cipár.
„Projekt zahŕňa aj účasť na veľtrhoch či vytvorenie propagačných filmov na DVD-éčkách, čo sú inak finančne náročné aktivity." Práve ponuka na spoločnú prezentáciu zo strany kraja v rámci domácich i zahraničných veľtrhov cestovného ruchu je pre podnikateľov aj mestá výrazná podpora.
„Obce, remeselníci či vinári sa nám posledné roky ozývajú aj sami, keďže v rámci spoločného stánku sa lepšie zviditeľnia.
Inou výhodou je to, že návštevníci veľtrhu tak získajú komplexnejší obraz o kraji."
Cyklotrasy
Tri projekty župa chystá v oblasti cykloturistiky, na jeden z nich sa už podarilo získať prostriedky z grantov. Výsledkom projektu v spolupráci s Juhomoravským krajom bude vytvorenie webovej stránky, fungujúcej na metodike osvedčenej aj v Dolnom Rakúsku a Bratislavskom samosprávnom kraji.
„Záujemca zadá požiadavku napríklad na trasu Galanta - Skalica, a program mu vymodeluje možné alternatívy aj s pamiatkami, ktoré možno po ceste navštíviť," ozrejmuje jej fungovanie Cipár. Stránka by mala byť rozbehnutá približne o rok.
Župa rozbehla aj diskusiu, týkajúcu sa revitalizácie nevyužívanej železničnej trate medzi Piešťanmi a Vrbovým. Vzniknúť by tu mala tiež cyklotrasa, kraj zaštíti a pomože obciam a občianskému združeniu pri uchádzaní sa o prostriedky z Regionálneho operačného programu.
Tretí projekt (na ktorej spolupracuje aj Trnavská a Bratislavská arcidiecéza) je zameraný na rozvoj cykloturistiky medzi pútnymi miestami v Trnavskom a Bratislavskom samosprávnom kraji, zahŕňa značenie trás a vytvorenie cykloturistického centra.
„Našou úlohou bude projekt spropagovať, služby pre návštevníkov už budú v réžii jednotlivých obcí," komentuje Cipár, čím fakticky osvetľuje celkovú funkciu kraja pri rozvoji cestovného ruchu: Tvorba stratégie, akčného plánu, spolupráca s domácimi i zahraničnými partnermi, získavanie know - how, oslovenie samospráv a podnikateľských subjektoch, propagácia, záštita, a pomoc pri uchádzaní sa o prostriedky z eurofondov a rozličných grantov a v neposlednom rade i finančná pomoc.
Kráľová, Dunajbus
Hoci samospráva má výrazne oklieštené legislatívne nástroje na rozvoj cestovného ruchu - čo môže čiastočne zmeniť nový zákon, ktorý by mal v najbližšej dobe vojsť do platnosti - podarilo sa mu rozbehnúť aj iné projekty: K úspešným patrí napríklad Dunajbus, v rámci ktorého sa vypracuje štúdia uskutočniteľosti na vytvorenie linky medzi Šamorínom a Bratislavou, investičný projekt na vytvorenie kompy medzi Gabčíkovom a maďarskou stranou priehrady alebo vytvorenie klastra cestovného ruchu na účely rozvoja vodného diela Kráľová.
