BORSKÝ MIKULÁŠ. PODBRANČ. Pálenice podľa majiteľov majú na Záhorí svoju tradíciu. Nachádza sa ich tu niekoľko. Aj keď ich veľakrát na prvý raz nenájdete, klientov majú takmer z celého Slovenska.
Alexander Cintula prevádzkuje pálenicu v Borskom Mikuláši už takmer sedem rokov. Je to jeho živobytie, ako sám hovorí. Postupne nám ukazuje zariadenie, ktoré z ovocného kvasu vyrobí kvalitnú pálenku.
„Kvas nasávam do hornej nádrže a tam sa predhrieva," vysvetľuje. Ďalej kvas ide do kotla, kde sa prehrieva štyri krát. „Potom sa to chladí. Počas tohto varenia sa pary nasycujú vôňou ovocia."
Z každého litra vypálenej pálenky sa berie vzorka, ktorá sa ukladá pre colný úrad. Cintula vysvetľuje, že kontroly sú pravidelné. „Všetko mám aj zaplombované aby nedochádzalo k únikom," hovorí. Cenu prístrojov, ktoré má v pálenici by odhadol na hodnotu jedného dobrého auta.
Pália takmer celý rok
Cintula hovorí, že pálenie je na Záhorí tradíciou. Tu sa vždy pálilo. Niekedy bola v obci stará pálenica, ale tá zanikla," hovorí Cintula.
Podľa jeho slov páli takmer celý rok. No nie je to však rok kalendárny. „Nie je to taký rok, že od januára do decembra, ale od júla do júna," hovorí Cintula.
O tom, že ľudia mnohokrát nepoznajú, kedy začína sezóna pálenia hovorí aj majiteľ ďalšej pálenice Eduard Varsík.
„Myslia si, že sezóna je od januára do decembra. V rámci jednej sezóny sa pritom môže zákazníkovi vypáliť iba 34 litrov na jednu domácnosť. „Či je napríklad jeden v domácnosti alebo sú štyria, je to jedno," dodáva.
Chladia vodou z potoka
Pálenica Eduarda Varsíka je o niečo staršia. Založila ju ešte jeho babka v polovici 20 storočia. Na to, že má toľko rokov funguje podľa neho vynikajúco. Pod kotlami stále kúria drevom.
Zaujímavosťou je, že táto pálenica je jediná sa Slovensku, ktorá používa chladenie vodou tečúcou samospádom. Systém spočíva v tom, že neďaleký potom tečie popod pálenicu a časť z nej ide aj do systému chladenia.
Podľa Varsíka sa tak šetrí elektrina za čerpadlá. Má to však aj svoje nevýhody, ktoré pocítili počas tohtoročných dažďov. Neraz museli dávať pozor aby im nevytopilo dom, či pálenicu.
Základom je dobrý kvas
Ak chce niekto kvalitnú pálenku je treba dobrý kvas. „Ovocie by malo byť v prvom rade dostatočne zrelé, keď sa dáva do suda tak musí byť čisté," hovorí Cintula
„Keď zle pripravíte kvas , tak vám to zle vykvasí. Iba z dobrého kvasu sa dá napáliť dobrá pálenka," dodáva. Podľa Varsíka je vidieť, že kvalita tohtoročnej úrody ovocia je horšia. Cukornatosť sa pohybuje okolo 13 stupňov, pričom optimum je 20. S tým súhlasí aj Cintula.
„Má menej cukru ako minulý rok takmer o polovicu. Teraz mi napríklad doviezli slivky ktoré mali 13," vysvetľuje Cintula.
Podľa Varsíka je však rozdiel aj v tom, z ktorej oblasti sa ovocie pozbiera. „Napríklad svahy pod hradom Branč, tak tam je tento rok dobrá cukornatosť, lebo tam slnko svieti od rána do večera," dodáva.
Chodia z celého Slovenska
Aj počas našej návštevy v oboch páleniciach sa vo veľkom pálilo. Ľudia dokonca v Borskom Mikuláši čakali v rade. Klientelu majú pritom obaja veľkú.
„Chodia sem ľudia z okolia Bratislavy ale aj z Považskej Bystrice," hovorí Cintula. Podobne je na tom aj druhá pálenica. Tam dokonca zavítajú ľudia až z Čadce.
„Tým som akurát pálil pred štyrmi dňami. Teraz mám zákazníkov z Popradu, či Rimavskej Soboty," hovorí Varsík.
Ten však už pomaly uvažuje nad tým, že starosť o pálenicu predá svojej dcére.
Pritom každý, kto chce mať pálenicu, musí chodiť do školy. „Musíte chodiť do liehovarníckej školy a potom zložiť skúšky," dodáva Varsík.
