V obecných kronikách sa dá nájsť zmienka aj o strašidlách či obecných bitkách. Písať kroniku je však podľa kronikárov neľahká úloha.
KÚTY. Kroniky sú takmer v každej obci. Nachádza sa v nich veľa informácií o minulosti obce o tom, ako sa žilo.
Kronikárky, ktoré ich píšu, sa však zhodujú na tom, že to nie je ľahká úloha. Kronikár musí byť tak trochu ako novinár.
V obci Kúty majú kroniku od roku 1951. Začal s ňou rodák z Kútov profesor Matej Hessek. Ten sa podľa súčasnej kronikárky Evy Vítkovej snažil vypátrať historické súvislosti v obci. Preto pátral aj po archívoch, aby zistil, ako to bolo s obcou v minulosti.
„Kronika zachytáva Kúty od roku 1434 do roku 1918," hovorí Vítková. V obsahu kroniky sa pritom nachádzajú zaujímavé odkazy. „Môžeme v nej nájsť obyvateľstvo, zamestnanie Kúcanov, sobáše, spolky, ako vyzeral kúcanský dom či kroje," vysvetľuje kronikárka. Nájdu sa však aj informácie o tom, kto s kým sa pobil na hodoch. „Napríklad v Kútoch sa traduje, že aké by to hody boli, keby sa tam nepobili," dodáva.
Strašidlá aj v kronike
V Kúcanskej kronike sa dajú nájsť aj odkazy na strašidlá, ktoré sa podľa tradície vyskytovali v obci. „Opísané sú tu povesti o hastrmanovi, to bol vodník," objasňuje Vítková. Je tu popísaná aj postava strašidla s menom Uliša Krut. „Bola to baba, ktorá chodila po humnách. Pamätám si, ako nás tým strašili, aby sme po humnách nebehali," vysvetľuje Vítková. Podľa nej však nie je dokázané, že táto osoba naozaj existovala.
„Traduje sa, že to bola pomätená Kúcanka a spávala po humnách v niektorej stodole," dodáva kronikárka.
Postava Uliši však nie je jediná, ktorá sa v kronike spomína. Nájdu sa tam odkazy aj na čerta s ohnivým chvostom či kúcanské strigy. Inšpirovalo to napríklad žiakov základnej školy. „Deti mali za úlohu zozbierať informácie od svojich rodičov a starých rodičov, či poznajú tieto strašidlá," objasňuje Vítková.
Zapisujú aj aké bolo počasie
V obci Brodské majú najstaršiu kroniku z roku 1971. Staršie kroniky sa pravdepodobne stratili. „Záznamy z 19. storočia v kronike nie sú. To by ste museli ísť do múzea," hovorí Marcela Antálková, ktorá sa zaoberá históriou obce.
Podľa nej bol v obci medzi vojnami starosta, ktorý sa snažil zozbierať nejaká staršie záznamy. Podľa kronikárky obce Valérie Michalkovej sa do kroniky zapisuje takmer všetko, čo sa v obci odohrá. „Zapisovali sa tam aj katastrofy, počasie. Zapísané je aj to, kto s kým sa pobil, aj to, kto koho zabil," hovorí Michalková. V obecnej kronike je napríklad zmienka aj o tom, že našli mŕtvu ženu v kríkoch.
Kronikár musí vedieť všetko
Kronikárka hovorí, že mladí nemajú záujem písať kroniky. „Mladí to písať nechcú. A navyše písať kroniku nie je len tak," hovorí Machalková. Dobrý kronikár musí mať prehľad o dianí v obci. „Musí všetko sledovať, čítať, vypytovať sa. Sledovať rozhlas. Ak sa niečo niekde stalo, tak ako sa to stalo, kedy sa to stalo, aby to bol z prvej ruky," objasňuje. Sama sa, ako hovorí, dostala k písaniu kroniky náhodou. „Prišla za mnou kolegyňa a dali sme sa na to," hovorí.
Dôvodom bolo aj to, že po revolúcii v roku 1989 sa kronika nepísala. „Tie udalosti tam vôbec nie sú podchytené. Je tam biela stopa," hovorí. Za najťažšie na písaní kroniky pritom považuje, že tam nemôže vyjadriť svoj názor. „Je to niekedy ťažko," hovorí s úsmevom. „Na záver roka síce môžem napísať moje hodnotenie, ale aj tak to nepíšem," zakončuje. Aký je význam kroniky v dnešných časoch? Podľa kronikárky z Kútov je to odkaz pre budúce generácie. „Ľudia sa zaujímajú o históriu a kroniky. A nielen deti, ale aj dospelí," dodáva.
