ROHOŽNÍK. Dvadsiateho septembra si v obci Rohožník pripomínajú udalosť, na ktorú miestni obyvatelia neradi spomínajú.
V ten deň americké vojská začali bombardovať neďaleké letisko. Pri náletoch pritom zasiahli aj niekoľko domov v dedine.
V obci mali spojku
Pavol Németh mal v tom čase 16 rokov preto si na tie udalosti pamätá veľmi živo. „Bolo tak na poludnie. Prestali v rádiu vysielať správy a začali upozorňovať: achtung achtung. Všetko sa to spustilo poplachom sirény," začína svoje rozprávanie.
„Akurát sme vykopávali zemiaky na poli. Všetci ľudia boli na poli. Tak sme utekali domov," hovorí.
Podľa Németha pritom mali Američania v dedine spojku. „Bol to taký mladý chalan, mal vysielačku. Spojil sa s Američanmi a dal im avízo. Myslím, že heslo bolo: zelený hájičku dávaj si pozor," hovorí.
Nemci sa ho pritom snažili vystopovať, no nepodarilo sa im to.
Nemci utrpeli veľké straty
Cieľom náletov bolo letisko, na ktorom mali Nemci veľa lietadiel a munície. „Ja som tam ako mládenec pracoval. Lietadlá boli tak schované, že Nemci im v lese spravili boxy, ale ani to im nepomohlo."
Podľa Nemetha utrpeli veľké straty. „Boli tam 2 hangáre. Pod jedným z nich bola nádrž benzínu. A druhý hangár bol plný munície. A akurát tento hangár trafili," hovorí.
Podľa neho Nemci nestihli schovať ani vagón s muníciou, ktorý zostal stáť v stanici. Aj ten podľa neho pri náletoch trafili. „Výbuch bol taký silný, že prvé domy, ktoré tam boli, popraskali," objasňuje Németh.
Bombu ťahal špagátom
Podľa neho problémom náletov bolo, že Američania bombardovali všetko. „Jeden dôstojník mi rozprával, že čím vyššie lietadlo ide, tým sa zem zmenšuje, čiže presnosť je menšia," hovorí Németh.
To podľa neho spravili aj Američania. Celkovo podľa neho išli cez obec 3 nálety. Prvé dva pritom zasiahli cieľ, ale kvôli prachu a dymu posledný nálet zasiahol aj obec.
Niekoľko bômb mu pritom padlo aj do dvora. „Aj nám padli sem na dvor 4 bomby ale nevybuchli," hovorí.
Podľa neho ich polo po okolitých poliach veľa.
„Po obci chodil bubeník a hlásil, že kto má v záhrade, alebo pri dome americkú bombu, aby sa toho nechytal," vysvetľuje. Nevybuchnuté bomby pritom v obci zneškodňovali zajatí partizáni.
„Viete čo som spravil. Mal som dlhý špagát, tak som bombu priviazal a odtiahol som ju preč od domu, do humna.
Mal som vtedy 16 rokov a nerozmýšľal som nad tým, či mi to niečo spraví," dodáva s úsmevom pán Pavol.
Židov posielali do plynu
V obci pred vojnou bývali aj Židia. Tých sa však Nemci snažili deportovať. Nie všetkých však odviedli. „Bolo tu veľa bohatých Židov a oni utiekli omnoho skôr.
Mali možnosť utiecť do Palestíny, pretože mali peniaze," hovorí. Podľa neho mali kontakty a to využili.
Počas vojny tu už nikoho nebolo. Tých, ktorí nemali také šťastie deportovali. „Zobrali ich do plynu, niekde do Nemecka.," dodáva.
Podľa neho to boli ťažké časy. Všade sa totiž nachádzali ľudia, ktorí donášali. „Všade sa taký nájdu," hovorí.
A ako si pamätá na koniec vojny? Ten ho opäť zastihol na poli. „Boli sme vtedy na poli, keď začali zvoniť zvony a jeden chlapík na nás z bicykla volal aby sme šli domov, že sa skončila vojna," hovorí.
No podľa jeho slov ešte bolo počuť ako bombardujú vojenské ciele na Morave. „Došli sme domov a tam už muzika vyhrávala," zakončuje Németh.
