V Senici vtedy bolo ženské družstvo a vôbec prvé stretnutie zohrali so Židenicami s výsledkom 2:15. Vedúcim družstva bol M. Holomčík a z vtedajších hráčov sa uchovali iba mená Kozáková a Horváthová. Medzinárodná hádzaná so siedmimi hráčmi sa v Senici začala hrať v roku 1956.
Historické prvé foto družstva žien Senice z roku 1927.
„Rozhodnutie prišlo už v septembri roku 1955, kedy na základnú vojenskú službu prišli do Senice viacerí šikovní hádzanári. Veliteľom kasární bol vtedy pplk. Ján Beneš, bývalý reprezentant vo volejbale, ktorý pre šport v Senici vytváral vynikajúce podmienky. Bolo tu napríklad aj družstvo vzpieračov s niekoľkými reprezentantmi v zostave a trénerom bol samotný Antonín Drešl, uznávaný odborník aj vo svete.
Družstvo hádzanej VTJ Dukla Senica bolo zaradené do krajských súťaží. Neskôr prišlo k spojeniu dvoch senických družstiev, vojenskej s TJ Slovan. Vytvorilo sa silné družstvo TJ Dimitrov Senica, ktoré si vybojovalo právo na štart v baráži o postup do 2. ligy. V súboji s Piešťanmi však neuspelo a ostalo v krajskej súťaži," spomína na tieto začiatky spoluzakladateľ, háč i tréner v jednej osobe Vladimír Sedlák.
V Senici bolo niekoľko skvelých hráčov. Oporami bývali brankári, či už terajší poslanec NR SR za stranu Smer Dušan Čaplovič, Fero Závodský či Emil Fábik. Vynikajúcim stratégom bol Peter Sadloň, Stano Nedoba, pivotom už spomínaný Vladimír Sedlák, „bombardérmi" Dušan Frydrych, Ján Krč, Ján Čech. Diváci chodili na skvelé krídlo Ľuba Očka Martiša i mnohých, mnohých ďalších. Dopoludňajšia hádzaná v Senici bola ťahákom a výnimkou neboli ani návštevy nad 500 divákov. Bohužiaľ, pre nedostatok hráčov mužská hádzaná v roku 1965 zanikla.
Od roku 1962 začali hrávať v majstrovských krajských súťažiach aj ženy. Veľkú zásluhu na tom mal vtedajší funkcionár, prvý predseda Hádzanárskeho oddielu TJ Dimitrov Senica František Kujan, veľmi skromný, no nanajvýš obetavý funkcionár. Prvý úspech sa dostavil v roku 1968, kedy vyhrali dorastenky krajskú súťaž a postúpili do 1. ligy.
Zlaté medaily zo Slovenska a celoštátne striebro
Toto družstvo vydržalo pokope až do roku 1971, kedy sa zúročila práca trénera Vladimíra Sedláka a dievčatá sa vo finálovom turnaji v Martine stali majsterkami Slovenska. Spolu s Trenčínom postúpili na majstrovstvá Československa do Trebišova, kde im Trenčín prehru oplatil, no aj strieborné medaily boli úspechom. Za nimi skončili Kunovice a Slávia Praha.
O titul sa zaslúžili
Zdenka Jediná, Mária Machová, Dáša Morávková, Alena Juríková, sestry Jana a Maja Fančovičové, Alena Karelová, Elena Závodská, Oľga Tuhelová, Melánia Lukáčová, Mária Hercogová, Soňa Ligačová, Eva Poláčková, Magda Sládková. Toto sú ich dievčenské mená, lebo ja som si ich takto uchoval v pamäti," spomína na túto skvelú partiu vtedajší tréner Sedlák.
Dorastenky Záhoranu Senica z roku 1971, kedy sa stali majsterkami Slovenska. Vpravo dole tréner Sedlák, vľavo dole ved. družstva Ján Gaša.
Ligu vyhrali, no nepostúpili
Ženská hádzaná slávila úspechy aj v ďalších rokoch. Ženy TJ Záhoran Agrostav Senica sa stali víťazkami 1. ligy a po zásluhe sa radovali z postupu do najvyššej súťaže. Bohužiaľ predčasne. Administratívnym zásahom z najvyššieho republikového orgánu však nakoniec nepostúpili, čo negatívne ovplyvnilo myslenie niekoľkých hráčok a viaceré na hádzanú zanevreli.
V novodobej ére hádzanej v Senici sa výrazne presadzovali mládežnícke kolektívy, keď mladšie žiačky trénerky Lenky Ličkovej i staršie žiačky trénerky Dáši Morávkovej sa stali majsterkami Slovenska. O Senické hráčky bol a stále aj je záujem z vyšších súťaží. V juniorskej reprezentácii Československa bola Lenka Ličková, ktorá pochádzala doslova z hádzanárskej rodiny, keď až päť sestier hrávalo hádzanú v jednom družstve. Jej dcéra Lenka Ličková ml. bola o jednu generáciu neskôr kapitánka juniorskej reprezentácie Slovenska na akademických majstrovstvách sveta, ktoré sa konali na Slovensku a jedna zo skupín sa hrala aj v Senici, čo bol diplomatický úspech Senických funkcionárov a zároveň ocenenie ich schopností. Spolu s ňou štartovala na týchto M - sveta aj ďalšia hráčka Senice Katka Dubcová. V realizačnom tíme boli ešte lekár Ondrej Šimek a masér Pavol Procházka.
Najvyššiu súťaž žien si z odchovankýň Senice zahrali brankárka Alena Macková - Kuklišová (Nitra), Dáša Morávková (MDŽ Bratislava, Nitra), Maja Roháčová - Fančovičová (Štart Bratislava), Gitka Škodová (Inter), Lenka Ličková - Jurovatá (Trenčín). Len zranenie a následná operácia zabránili presadiť sa v Partizánskom Lenke Ličkovej ml. Výrazne sa presadila napr. Mirka Šimáková-Makovníková, ktorá po prestupe do Nitry sa stala aj oporou reprezentácie Slovenska a po prestupe do nemeckého Norimbergu mu výraznou mierou pomohla k zisku titulu. Hrávala aj v Rumunsku.
V mládežníckych kategóriách sa presadili Dana Čechvalová, Katka Záškvarová, Natália Jurkovičová, Lucia Pavešicová, Lenka Hazuchová. Záujem bol aj o brankárku Hazuchovú (Inter), hráčku Jobovú (takisto Inter), Jurkovičovú, Janšákovú, Zajíčkovú, Petrákovú (Modranka), Záškvarovú a S. Kubinoú (ŠKP). Ich odchody však výrazne oslabili silu dorasteneckého družstva.
V sezóne 2005/2006 dosiahli senické dievčatá v kategórii mladších žiačok pekný úspech a na Majstrovstvách Slovenska pod vedením trénerky Lenky Ličkovej v domácom prostredí obsadili pekné piate miesto. Úspech v žiackych kategóriách potvrdili staršie žiačky, ktoré pod taktovkou Dáši Morávkovej získali na Majstrovstvách Slovenska v Trenčíne dokonca strieborné medaily !!!
Úspechy v žiackych kategóriách v sezóne 2005/2006 sme pretavili do účasti našich mladších a starších dorasteniek v 1.slovenskej lige v sezóne 2006/2007, kde sme v oboch kategóriách obsadili veľmi pekné šieste miesta.
Senica mala šťastie na funkcionárov
Hádzaná v Senici sa mohla opierať aj o dobrých funkcionárov. Po Františkovi Kujanovi boli vo funkcii predsedu Hádzanárskeho oddielu Ján Hránek, Emil Cigánek, Stano Nedoba a Ján Kovár. V súčasnosti je predsedom oddielu Pavol Zajíček. V senickom výbore s ním pracujú Katarína Šišoláková, Dáša Morávková, Mária Radičová, Monika Šajánková a Eleonóra Ličková.
Senická hádzaná má za sebou už 85 rokov. Čo ju však čaká v ďalších rokoch?
„O budúcnosť hádzanej v Senici nemusíme mať žiadne obavy. Je o ňu dobre postarané. Chceme sa venovať hlavne mládežníckym družstvám. Chceme nadviazať na to, čo je v Senici už niekoľko rokov vybudované. V športových triedach zameraných na hádzanú tak môžu zúžitkovať tréningové hodiny, ktoré absolvujú v rámci vyučovania pod vedením skúsených tréneriek. Postupne chceme zvyšovať a rozširovať starostlivosť o žiačky až po dorastenky, ktoré v súčasnosti hrajú 1.slovenskú ligu v oboch kategóriách, t. j. staršie aj mladšie dorastenky. Ženy v tejto sezóne hrajú už druhý rok v 1. lige a našim cieľom je aby po kvalitnej súťaži a príprave vybojovali pre Senicu 1. ligu.
Máme konkurenciu vo volejbale, no orientujeme sa aj na dievčatá z okolitých obcí. Základňu máme v prípravke, dvoch žiackych družstvách družstvách mladších a starších dorasteniek, čo je vyše stovky dievčat, ktoré sú v súčasnosti v tréningovom procese. Predpokladom ich kvalitného rastu sú aj kvalitní tréneri. Družstvo žien trénuje Milan Lalák, staršie dorastenky, mladšie žiačky a prípravku trénuje Dáša Morávková, mladšie dorastenky a mladšie žiačky Eleonóra Ličková.
Do budúcna pripravujeme konfrontáciu mládežníckych družstiev s kvalitnými súpermi. Každoročne sa zúčastňujeme kvalitných medzinárodných turnajov v Bratislave, Prahe a Karvinej a sily si meriame so silnými družstvami z Čiech a Moravy v priateľských zápasoch. Veľmi dobre spolupracujeme s Veselím nad Moravou a Otrokovicami.
Ženy Záhoranu Senica, víťazky turnaja o Pohár primátora pri príležitosti osláv 85. výročia založenia hádzanej v Senici. (Foto: Jozef Komorný)
Pri príležitosti osláv zorganizoval Hádzanársky oddiel Záhoran Senica medzinárodný turnaj. Víťazkami sa stalo domáce družstvo pred Zlínom, Viedňou, Uhrovcom a Otrokovicami. Na slávnostnom vyhodnotení turnaja odovzdali zástupcovia Slovenského zväzu hádzanej aj pamätnú plaketu Vladimírovi Sedlákovi, legende senickej hádzanej, ktorý práve v deň osláv sa dožil okrúhleho výročia 80 rokov.
