Tvrdí, že vesmír v ňom vyvoláva pocit pokory. Prostredníctvom astronómie sa dokonca spoznal so svojou ženou.
Sobotište je malá obec. Ako je možné že sa tu nachádza hvezdáreň?
- Hvezdáreň tu vznikla v roku 1972. Vtedajší riaditeľ školy Ladislav Košinár bol amatérsky astronóm a rozhodol sa, že si splní svoj sen. Tak vybudoval vo svojom pôsobisku malú hvezdáreň.
Vybudovať vlastnú hvezdáreň nie je len tak. Ako sa mu to podarilo?
- Pri stavbe pomohli rodičia žiakov, ľudia z obce. Čiže väčšinou za pomoci brigádnikov sa postavila. Dnes by to už bolo ťažšie.
Na umiestnenie hvezdárne treba špeciálne miesto. Spĺňa takéto podmienky aj vaša hvezdáreň?
- Iste. Hvezdárne, ktoré sú zamerané na vedecký výskum, sa stavajú na kopcoch, mimo ľudských obydlí. Napríklad krajina vhodná na pozorovanie je Čile. Hlavnou úlohou našej hvezdárne je popularizácia astronómie. V čase, keď sa stavala nebolo svetelné znečistenie také ako dnes. Teraz je to už citeľnejšie. Sme tu dole v obci a svetlá nám robia svetelné znečistenie. Pre pozorovania, ako tu robíme my to však nie je problém.
Na čo slúži dnes táto hvezdáreň. Je využívaná?
- Chodia nám sem školské exkurzie, hlavne základné a stredné školy z okolia, pretože astronómia je súčasťou výučby matematiky a fyziky. Prichádzajú najmä v jeseni a potom v jarnom období. V zime je to náročnejšie, pretože hvezdáreň nevykurujeme a v zime sa tu sedieť nedá. Cez leto nám sem zase chodievajú detské tábory z okolia. Máme tu aj hodiny pre verejnosť. Vždy v sobotu. Chodievajú nám sem aj rodinné návštevy. Ale navštívia nás aj dospelí, ktorí si chcú kúpiť nejaký ďalekohľad a prídu sa poradiť.
O čo sa deti najviac zaujímajú, čo ich najviac láka?
- Momentálne koniec sveta v roku 2010 (smiech). A všeobecne sa zaujímajú o otázky,l ako vznikol vesmír, či je nejaká iná civilizácia. Sú to také klasické detské otázky.
A dospelí?
- Dá sa povedať, že je to celkom podobné. V tomto smere si mnohí dospelí zachovali svoje detské otázky. Ono je to spôsobené aj tým, že na niektoré z otázok nevieme v dostatočnej miere odpovedať. Astronomické objavy napredujú veľmi rýchlo, takže otázky, ktoré sme doteraz pokladali za vyriešené, sa dnes opäť nedajú zodpovedať. Príkladom sú napríklad otázky ohľadne čiernej hmoty vo vesmíre.
Ako prebieha pozorovanie oblohy?
- Pokiaľ sem príde nejaká exkurzia. najskôr si nachystáme prezentáciu. Snažíme sa im predstaviť fotografie vlastnej tvorby, pretože chceme ukázať, že aj v takýchto podmienkach sa dajú vytvoriť kvalitné zábery. Potom máme program, ktorý dokáže nasimulovať hviezdnu oblohu. Ak je vonku dobré počasie, tak ukazujeme najviditeľnejšie objekty, ako sú planéty a mesiac. V lete sme ukazovali najmä Venušu, ktorá bola dominantou letnej oblohy. Teraz nás zase bude čakať Jupiter, ktorý je veľmi zaujímavý na pozorovanie. Najmä jeho štyri mesiace. Ak chce niekto pozorovať menšie objekty, na to už musí byť človek vyškolený.
Koľko trvá,kým človek získa prax v pozorovaní menších objektov?
- Záleží to aj od toho aké máte oči. Ak má niekto zrakové chyby, môže mu to trvať dlhšie. Ja si myslím, že je to otázka jedného, dvoch rokov. Samozrejme, že človek musí začať o piky. Prvotný kontakt sú planéty, naučiť sa pozorovanie detailov na nich. Dôležitá je aj technika pozorovania. Pozerať sa treba aj periférne, aby sa aktivovali tyčinky na okraji sietnice, pretože tam je oko podstatne citlivejšie na osvetlenie. Potom postupne sa dostavuje rozhľadenie a človek je schopný vidieť i menšie objekty.
Táto hvezdáreň je pomerne malá. Aký najvzdialenejší objekt sa dá odtiaľto pozorovať?
- Závisí od toho, aký je objekt veľký. Napríklad zoberme si galaxiu Andromeda. Vždy upozorňujem ľudí, že keď sú dobré podmienky, dá sa vidieť aj voľným okom ako hmlistá škvrna. Ak sa pozriete ďalekohľadom, dajú sa na nej rozoznať rôzne štruktúry. Je vzdialená dva aj štvrť milióna svetelných rokov. Potom sú aj iné galaxie, ktoré dokážeme pozorovať a sú rádovo desaťkrát vzdialenejšie. Na slabšie objekty nemáme už techniku.
Hvezdáreň sa nachádza v areáli základej školy FOTO: AUTOR
Ako ste sa dostali k astronómii?
- Bola to veľmi jednoduchá cesta. Pochádzam zo Sobotišťa a navštevoval som tunajšiu základnú školu. Zemepis nás učil pán Košinár. Ten ma k tomu priviedol. Iné je, keď si človek o tom číta, iné je, keď je s tým človek priamo v kontakte.
Čiže koľko sa tým zaoberáte?
- Od mojich 10 rokov, znamená, že 35 rokov sa tomu venujem. Práve v tomto čase je to výročie.
Čo vás tak najviac na to pritiahlo. Prečo ste sa začali zaujímať o astronómiu?
- Najviac ma fascinoval jeden z mojich prvých pohľadov na Saturn. Keď človek vidí prvýkrát prstenec Saturna, je to niečo úžasné. Postupne som sa naučil pozorovať aj slabšie objekty. V minulosti ma napríklad Slnko vôbec nezaujímalo. No teraz máme ďalekohľad ktorým sa dá pozorovať. Môžeme ním pozorovať protuberancie (plazmové objekty v atmosfére Slnka pozn. red.) . Majú krásnu dynamiku.
Počas vášho záujmu a astronómiu ste sa zúčastnili aj na nejakej expedícií?
- Bol som na jednej, ktorá sa konala v auguste roku 1999 . Vtedy bolo zatmenie Slnka. Na Slovensku bolo zatmenie iba na 97 percent. Preto sme cestovali do Maďarska, kde bolo sto percentné.
Je v tom nejaký rozdiel?
- Je v tom obrovský rozdiel. Ak máte úplné zatmenie, rozsvieti sa okolo Slnka koróna a to už je iný pohľad. Stmaví sa obloha, ukážu sa vám hviezdy. Zníži sa teplota. To bolo asi to najkrajšie, čo som v tej astronómii zažil.
Rozprávame sa tu o astronómii, pozorovaní hviezd. Ale niekto by si položil otázku, na čo je dobré pozorovať vesmír?
- Sme súčasťou vesmíru, súčasťou slnečnej sústavy a všetky tieto systémy nás môžu ohroziť. My na amatérskej úrovni zažívame skôr estetický zážitok. Ale keď to zoberiem z globálneho hľadiska, tak pozorovania nás môžu vopred varovať pred nebezpečenstvom. Napríklad ak by sa na nás rútila nejaká planéta alebo asteroid. Samozrejme aj pozorovanie Mesiaca v minulosti určovalo presný čas.
Čiže primárnou funkciou astronómie je odhaliť nebezpečenstvá?
- Určite. Astronómia môže poukázať na to, že sú tu určité riziká. Môže nám aj pomôcť v rôznych iných oblastiach. Napríklad boli by sme radi, keby sme vedeli napodobniť jadrové syntézy vo vnútri Slnka. Je to veľký príjem energie.
Hrozí nám teraz nejaké nebezpečenstvo?
- Myslím, že z hľadiska vesmírneho, je stále rovnaká šanca, že nás niečo zničí, ako bola pred niekoľkými rokmi. Niekedy v budúcnosti bude Zem konfrontovaná s nejakou planétou. Ale zas na druhej strane za ten čas môžeme prísť na to, ako to nebezpečenstvo odvrátiť. Možno nájdeme cestu, ako sa zo Zeme dostať na iné bezpečné miesto.
Je to reálne, dostať sa na inú planétu?
- Myslím, že raz to bude.
Pán Štefeček sa astronómii venuje 35 rokov. FOTO: AUTOR
Bude to potrebné?
- Iste. Mne sa páči jeden výrok, že Zem je kolískou ľudstva ale ľudstvo nemôže navždy ostať v tej kolíske. Mali by sme sa snažiť nejako dobýjať vzdialenejšie objekty, prípadne k nim poslať nejaké expedície.
O akom časovom horizonte hovoríme?
- Viete, keď som bol mladší tak sa hovorilo, že to bude začiatkom 21. storočia. Potom sa hovorilo, že to bude v roku 2020. Možno, keď sa to podarí tak to bude okolo roku 2030. Všetko to závisí od mocnejších krajín.
Vesmír. Čo to slovo pre vás znamená?
- Vesmír vo mne vyvoláva pokoru. Človek si totiž uvedomí, že voči vesmíru je len nepatrnou súčasťou. To ma tak trošku drží na určitej hladine, že musím si byť vedomý, že som súčasťou nejakého celku. Potom vesmír je pre mňa niečo nádherné, čo funguje podľa fyzikálnych zákonov, ktoré nemôžete obísť. Tieto zákony pritom vytvárajú nejaké estetické pozdvihnutie. Keď vidíte tú krásu hmlovín, určite ten estetický rozmer je tam veľmi silný.
Čiže vesmír rovná sa pokora.
- Určite. Pokora a krása.
