PLAVECKÝ MIKULÁŠ. Mnohokrát ich nájdeme pri lesných cestách či pozdĺž vozoviek.
Na príjazdových cestách do obce Sološnica sa nachádzajú hneď dve. Prvá s porozbíjanou sklenou výplňou na dverách, druhá so zamrežovanými dverami.
Kaplnky, ktoré boli v minulosti súčasťou života ľudí. Ich okolie je dnes neupravené, čelia nájazdom vandalov. Kaplnky slúžili na odpočinok. Podľa správcu farnosti v meste Šaštín-Stráže, kňaza Jozefa Zachara, sa ľudia mnohokrát pri takýchto kaplnkách pristavovali.
Najznámejší je Urban
„Slúžilo to na to, že keď ľudia išli okolo, pripomínalo im to božiu prítomnosť. Išlo teda o ľudovú zbožnosť," vysvetľuje Zachar.
Podľa neho to bolo to aj tým, že ľudia hlavne v minulosti chodili viac do polí, kde boli takéto kaplnky postavené.
Každá kaplnka má svojho patróna. Jednotliví patróni sa pritom nachádzali iba na určitých miestach.
Zachar hovorí, že medzi najznámejších patrí svätý Urban, ktorý je patrónom vinohradníkov.
Kaplnka s jeho sochou sa preto vždy nachádza v blízkosti vinohradov. Zachar dodáva, že niektoré kaplnky plnili funkciu miest na odpočinok.
Jeden z krížov pri meste Šaštín-Stráže. Aj tu sa pútnici zastavovali. FOTO: AUTOR
„V Šaštíne máme takých viac. Slúžili na to, že pútnici sem prišli, odpočinuli si, najedli sa a pokračovali ďalej v ceste na pútnické miesto," vysvetľuje Zachar. Často sa stávalo, že pri takýchto pútnických kaplnkách bývala studňa na osvieženie.
Postarať sa musia majitelia
Stavať kaplnky môže aj súkromná osoba, ako je tomu napríklad v obci Plavecký Mikuláš.
Otília Bachorová sa v obci zaujíma o históriu takýchto sakrálnych stavieb. Je bývalou učiteľkou dejepisu, takže ako sama hovorí, má k takýmto veciam vzťah.
V obci majú podľa jej slov dve kaplnky, ktoré dali postaviť rodiny. „Máme tu kaplnku rodiny Foltinovičových. Mali veľmi chorého syna, ktorý sa vyliečil v nemocnici vo Viedni, tak ako poďakovanie za uzdravenie sa rozhodli postaviť túto kaplnku," vysvetľuje.
O kaplnku sa pritom starajú dodnes potomkovia rodiny. Dokonca je podľa Bachorovej v obci tradícia putovať k tejto kaplnke.
Problémom sú aj pozemky
Iný príklad je kaplnka pri vstupe do obce v smere od Rohožníka. Tú dala postaviť iná rodina, no dnes sa už o ňu nestará. „Je to tam všetko špinavé, malo by sa to olíčiť. Tá rodina sa o to spočiatku starala, ale dnes si to už nikto nevšíma," hovorí Otília.
Kaplnka pri obci Sološnica má rozbitú sklenú vitráž. FOTO: AUTOR
V minulosti si pamätá, že potomok rodiny sa aj pokúsil túto kaplnku upraviť, no majiteľ neďalekého pozemku ho odtiaľ vyštval. Problémom sú totiž aj vlastníctva pozemkov, na ktorých stavby stoja. Stará mama pani Otílie spomína, že k tejto kaplnke sa putovalo vtedy, keď bolo sucho a ľudia potrebovali dážď.
Dnes už podľa nej takéto zvyky vymreli. Zachovali sa iba púte, ktoré majú dlhovekú tradíciu.
Rekonštrukcia sa niekedy nevypláca
Oprava takýchto sakrálnych stavieb je niekedy zložitá. Prednosť totiž dostávajú veľké kostoly.
Podľa Zachara, ak chce niekto opraviť kaplnku, jediné prostriedky idú z milodarov alebo od sponzorov.
„U nás sa rekonštruovala jedna kaplnka v lese. Za pomoci prispenia dobrodincov," hovorí.
V obci Rohožník minulý rok taktiež rekonštruovali kaplnku, ktorá sa nachádza v lese. Suseda pani Bachorovej hovorí, že dnes je kaplnka opäť zdevastovaná. Tiché miesto totiž láka nielen pútnikov, ale aj výrastkov.
„Vandali to zničili. Už dvakrát," hovorí. Podľa nej vandali rozbili novú strechu, do ktorej hádzali kamene.
