Medzi obcami Borský svätý Jur a Závod sa nachádza niekoľko malých osád, ktoré niekedy
prekvitali. Dnes tam žije už len zopár pôvodných obyvateľov.
HÚŠKY. Osada Húšky je jednou z viacerých osád, ktoré sa tiahnu popri potoku Lakšár. V minulosti tu boli iba mlyny, no neskôr sa v okolí týchto mlynov začali vytvárať osady.
Obyvatelia osady Húšky hovoria, že najväčší rozkvet bol niekedy v päťdesiatych rokoch. Pôvodných obyvateľov by ste v osade spočítali na prstoch jednej ruky. Dnes ich už striedajú chalupári z Bratislavy.
Bez mapy zablúdite
Ak dobre nepoznáte cestu do osady, ľahko sa môže stať, že zablúdite. Nám sa podarilo osadu
Húšky nájsť bez mapy až na tretíkrát, za pomoci obyvateľov okolitých obcí. Pozdĺž cesty nenájdete ani len značku, ktorá by vás odkázala na osadu. Smerovú šípku s názvom obce sme si všimli, ukrytú v kríkoch, až pri odchode.
Do Húšiek vedie len spevnená cesta s množstvom výtlkov, tabuľa neupozorňuje ani na začiatok osady. Ak sa obzriete dookola, uvidíte len les a rovinu. Miestni obyvatelia aj napriek tomu, že sú takmer odrezaní od okolitého sveta, by nemenili za nič na svete. „Tu je predsa náš domov," tvrdia spoločne.
V minulosti plná ulica detí
Pán Imrich Hušek býva v jednej z ulíc tejto osady. Býva sám. Rodina ho chodí navštevovať každý týždeň.
„Vždy sa tu niekto z rodiny zastaví a donesú mi, čo potrebujem," hovorí s úsmevom. Podľa jeho slov už v osade nie je obchod, kde by sa dali kúpiť potraviny. „Už tu nie je nič.
Býval tu obchod, aj hostinec sme dokonca mali," spomína pán Hušek.
Na otázku, ako osada vyzerala v najväčšom rozkvete, sa starček pousmeje. „Keď som bol prvák, druhák, tak nás bolo tridsať detí v tejto osade. To bolo okolo roku 1934. Plná ulica nás bola," zamýšľa sa.
Aj napriek tomu, že v osade nie je plyn ani pitná voda, pán Hušek by nemenil. „Je mi tu dobre, vážne, je tu dobre," zakončuje.
Každý týždeň robí lokše
Do osady autobusy nejazdia. Ak sa potrebuje nejaký obyvateľ dostať do neďalekých obcí, musí poprosiť o zvezenie suseda, ktorý má auto. „Niekedy som chodila na bicykli, ale teraz sa mi už nedá," hovorí ďalšia z obyvateľov osady Terézia Hušková.
Do osady sa privydala a žije tu už 58 rokov. K nej tiež chodia vždy príbuzní, aby jej doniesli
potraviny. Muž jej už dávno zomrel. Žije sama.
„Mne tu nie je smutno, ja si vždy zadelím nejakú robotu," hovorí. „Napríklad každý týždeň
robím lokše," vysvetľuje. Pani Hušková taktiež nevynechá púť do neďalekého pútnického
miesta v Šaštíne- Strážach. Donedávna chodila aj so susedkou, ale tá pred troma mesiacmi zomrela.
Žili bez plotov
Podľa miestnych obyvateľov bol v osade ťažký život. Všetci sa tu živili roľníctvom, no pôda
bola ťažká na obrábanie.
„Niekedy to tu žilo, ale mladí začali postupne odchádzať za prácou," hovorí ďalší z obyvateľov obce s typickým priezviskom Hušek.
Ondrej Hušek sa do osady prisťahoval nedávno. Mal tu totiž dom po rodičoch. Miestni však
podľa neho majú problémy s chalupármi z miest. „Keď som bol malý, pamätám si, že po domoch neboli ploty. Teraz, ako prišli chalupári, tak si to tu každý ohradil," hovorí.
Terézia Hušková sa pridáva, pričom ukazuje na neďaleký potok. „Vidíte, popri potoku bola cesta. Teraz, ako sem prišli chatári, tak si to ohradili a na cestičku sa už nedostanete," hovorí.
Ďalším problémom je podľa pani Terézie aj venčenie psov. „Ja im stále nadávam. Chodia
tadeto so psami. Tu nám tie psíky spravia potrebu, ale oni to nepozbierajú a ostáva to na nás," vysvetľuje.
Podľa Ondreja je to kvôli ich mestskej mentalite. „Oni nepochopia mentalitu dedinského človeka," dodáva.
Kostol postavili vlastnoručne
V kostole v osade bývajú omše každú nedeľu. „Postavili ho vtedajší obyvatelia vlastnoručne. Na kravách, na vozoch zvážali materiál," vysvetľuje Ondrej, ktorý tu robí kostolníka. Na takú malú osadu je to podľa neho dosť veľký kostol. Neďaleká osada Tomky, ktorá je omnoho väčšia, má kostol o polovicu menší.
Nedávno sa im podarilo dokončiť opravu interiéru svätostánku, na ktorú sa vyzbierali všetci
pôvodní obyvatelia aj ich rodiny. „V minulosti sme si vždy pri prácach pomáhali," hovorí Ondrej. Tento zvyk, zdá sa, v zabudnutej osade Húšky nevymiera ani v 21. storočí.
