Nastúpil v šiestich dueloch. Senica v nich päťkrát vyhrala a raz remizovala na pôde majstra. Spolu s Róbertom Pillárom je tak akýmsi senickým talizmanom odpudzujúcim horkosť prehry. Dosiaľ nikdy, keď títo mladíci nastúpili v základe, Záhoráci neprehrali. Vynikajúca bilancia ostala v platnosti aj po dueli so Slovanom. Holandský záložník v ňom patril medzi najaktívnejších hráčov FK a výrazne prispel k triumfu tímu Stanislava Grigu 3:2. Wijlaars bol po zápase zjavne unavený, ale nesmierne spokojný. Krátko po víťaznom pokriku v kabíne sme ho požiadali o krátky rozhovor.
Stef Wijlaars. (Foto: Jozef Komorný)
Čo pociťujete krátko po skončenom zápase?
- Iba šťastie. Po nesmierne náročnom zápase v Žiline, kde sme uhrali bezgólovú remízu, sme nastúpili na ďalšie ťažké stretnutie. Bol to veľký duel. Vedeli sme, že víťaz sa vyšvihne na čelo tabuľky. Uspeli sme a preto je na prvom mieste Senica.
Váš výkon sa nám páčil. Ako by ste sa ohodnotil sám?
- Začnem trošku obšírnejšie. Na začiatku sezóny som sa rozbiehal pomalšie. V prvom stretnutí v Trnave som nehral. Potom som ale dostal trénerovu dôveru a snažil som sa ju splácať. S chlapcami si na ihrisku rozumiem každým zápasom lepšie. V Žiline to bolo veľmi ťažké, ale o nič jednoduchšie to nebolo ani proti Slovanu. Viem o svojich rezervách, ale myslím si, že moje výkony v týchto dueloch neboli zlé. Aj keď, ako som už povedal, o niektorých svojich rezervách viem.
V strede ste sa často stretával s Karimom Guédém. Ako sa Vám hralo proti tomuto silnému futbalistovi?
- Jeho štýl je pre súpera skutočne náročný. Je veľmi rýchly, pohyblivý... A najmä, strašne veľa toho nabehá. Raz je vpravo, o chvíľu vľavo, potom zasa bráni vzadu, aby o pár sekúnd zakončoval v šestnástke. Mal som toho fakt plné zuby.
V samotnom zápase ste mali veľmi veľa dotykov s loptou...
- Áno, snažil som sa pýtať si loptu. V úvode stretnutia som získal sebadôveru a potom to už išlo akosi samo.
Ktorý okamih v zápase bol pre mužstvo najťažší ?
- V druhej polovici prvého polčasu to bolo fakt nepríjemné. Súper nás pritlačil. Mal viacero dobrých štandardných situácií. Boli to asi najkrušnejšie chvíle zápasu. A samozrejme, vypätý bol aj záver zápasu.
Posledný zápas bol pre futbalovú verejnosť sviatkom. Ako sa Vám hralo pred takmer vypredaným hľadiskom?
- Naši fanúšikovia boli úžasní. Už keď som vybiehal na rozcvičku, pociťoval som zvláštne chvenie. Plné tribúny, neustále skandovanie... Bolo to úžasné. Diváci nás hnali vpred počas celého zápasu. Keď sme už nevládali, ich povzbudzovanie nám vlievalo stále novú dávku energie. Bolo to pre mňa niečo špecifické. Všetkým priaznivcom by som sa chcel za ich obrovskú podporu pekne poďakovať. Na úspešnom výsledku majú velikánsky podiel.
Autor: fksenica.sk
