KÚTY. Kanalizácia budovaná v dvoch etapách a náklady presahujúce tri milióny eur. To je realita v obci Kúty, ktorá je kompletne odkanalizovaná od roku 2002. Kým na prvú etapu sa pred rokom 1996 poskladal štát, obec, ľudia a veľké podniky, druhá etapa už bola financovaná z predvstupových fondov Európskej únie
„Kanalizačný systém tvorí vlastná čistička odpadových vôd, 24 prečerpávacích staníc a kanalizačné stoky v dĺžke asi 15 kilometrov," hovorí starostka Kútov Mária Macejková.
Kanalizáciu si spravuje obec sama prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. „Priemerné ročné náklady predstavujú asi 90-tisíc eur," vysvetľuje starostka. Pre obec je spravovanie kanalizácie stratovou záležitosťou, ročne na ňu priemerne doplácajú 20-tisíc eur.
„Uľavilo by sa nám, keby našu kanalizáciu prevzala Bratislavská vodárenská spoločnosť, ale za predpokladu seriózneho zmluvného vzťahu. Vedieme s nimi na túto tému rokovania," hovorí Macejková
Problémy robí šatstvo aj vlhčené obrúsky
Údržba kanalizácie je pre obec s viac ako štyrmi tisíckami obyvateľov náročná na čas aj peniaze. Najviac výdavkov ide na opravu a údržbu čerpadiel, ktoré sa často kazia aj pre nedisciplinovanosť obyvateľov.
„Do splaškových vôd vypúšťajú aj predmety, ktoré tam nepatria a poškodzujú čerpadlá," hovorí starostka.
V poslednom čase im kanalizáciu najviac upchávajú vlhčené hygienické obrúsky, ktoré sa vo vode nerozpustia. „Nie sú to však len obrúsky, ale aj väčšie predmety, šatstvo a podobne," upresňuje Macejková.
„Niekedy vieme zistiť, z ktorých domov tento odpad prišiel, ale keď sa do jedného miesta zbiehajú potrubia z rôznych ulíc, vinníka je ťažké odhaliť. Zostáva nám preto len apelovať na zodpovednosť a serióznosť užívateľov," uzavrela Macejková.
Vodárne chcú byť pri projekte od začiatku
Hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Zenon Mikle nemá podľa vlastných slov informácie o tom, že by s obcou Kúty prebiehali oficiálne rokovania v súvislosti s prebratím kanalizácie do správy BVS. Nevedel preto konkretizovať, za akých podmienok a kedy by k nemu mohlo dôjsť.
„Štandardný postup je taký, že v prípadoch, kedy má stavebník záujem o prevádzkovanie kanalizácie našou spoločnosťou, sa BVS zúčastňuje predmetného projektu už od začiatku. Už v tomto štádiu nabádame projektanta ku koncepčným riešeniam," hovorí Mikle. V prípade Kútov je podľa neho možné, že riešenie nie je navrhnuté optimálne a teda aj systém bol vybudovaný nekoncepčne, s neefektívnym usporiadaním zariadení a ich počtu.
BVS sa pri budovaní kanalizácie zúčastňuje aj na rôznych tlakových skúškach a atestoch zariadení a je pri kolaudácii, ku ktorej sa aj vyjadruje. Napokon uzatvára zmluvu o odbornom výkone prevádzky, pri ktorej skúma nielen dodržanie svojich podmienok a vyjadrení, ale požaduje aj technickú a právnu dokumentáciu predmetnej stavby.
„Tento postup je pre obchodnú spoločnosť, ako je aj BVS, prirodzený a má za cieľ venovať sa len efektívnym činnostiam. Neraz však dochádza aj k prevzatiu nie celkom ideálnych sústav," hovorí Mikle s tým, že BVS má v takýchto prípadoch na zreteli komunálny a verejnoprospešný charakter spoločnosti. Úlohu vraj zohráva aj to, že často sú takýmito žiadateľmi akcionári samotnej vodárenskej spoločnosti.
