Keď idú na hríby, okrem košíka si berú aj špeciálne povolenie. Majú prehľad o vojenských cvičeniach, zo sna ich niekedy budia prelety nadzvukových lietadiel. Ľudia žijúci pri armádnom výcvikovom priestore si vraj na vojakov už zvykli.
KUCHYŇA. Svoju púť za obyvateľmi obcí ležiacich v tesnej blízkosti Vojenského výcvikového priestoru Záhorie začíname v Kuchyni. V horúce štvrtkové dopoludnie je na ulici len zopár miestnych.
Neďaleko autobusovej zastávky predáva pani zeleninu aj prírodnú kozmetiku. Keď sa pýtame na vojakov, len mykne plecom. Muži v zelenom nie sú v obci žiadnou novinkou.
Prvé vojenské letky tu boli už v rokoch 1922 a 1924, odvtedy sa letisko s pôvodným názvom Malacky - Nový Dvor využíva na výcvik. Nemcov z čias druhej svetovej vojny vystriedali za socializmu Rusi, dnes z letiska Kuchyňa štartujú Američania.
„Teraz málo lietajú, kedysi to bolo horšie. Lietali a hučali. Ale boli sme na to aj zvyknutí. Najhoršie to bolo za totality, potom ešte takých päť - šesť rokov dozadu. Tí Američania, čo sú tam teraz, vyletia raz za 14 dní, raz za mesiac," hovorí dôchodca František Németh.
V Kuchyni prežil celý svoj život, pamätá si vojenské cvičenia, pri ktorých lietadlá hučali nepretržite niekoľko dní aj nocí. Prítomnosť a striedanie vojenských posádok mu však podľa vlastných slov neprekáža.
„Tak, ako chodili do dediny na pivo Rusi, chodia teraz Američania. Ubytovaní sú v hoteloch v Bratislave, ale na jedno chladené vždy prídu hore do reštaurácie. Sú to takí príjemní chlapci, snažia sa aj po slovensky hovoriť, ale lámu, nejde im to," hovorí s úsmevom František.
Dokonca pozná niekoľko rodín, do ktorých sa priženili fešní ruskí vojaci. „To patrí k tomu. Nedá sa zabrániť, aby sa im naše dievčatá nezapáčili," smeje sa František.
Do lesa len s povolením
Obrovské presuny vojakov vraj v Kuchyni prestali pred desiatimi - pätnástimi rokmi, po hlavnej ceste prejdú armádne vozidlá len raz za čas. Vojenská polícia a lesná stráž však stále stráži vstup do lesov. Bez povolenia by hubárčenie vyšlo draho, pokuta sa môže vyšplhať až na 66 eur. „Do hôr chodievam rád. Povolenie nosím vždy so sebou," povedal František.
Vášnivým hubárom je aj Miro z Rohožníka. Hranica vojenského výcvikového priestoru je od jeho domu vzdialená len necelý kilometer vzdušnou čiarou, pri výbuchoch sa mu vraj otriasajú múry. „V lesoch som robil 18 rokov s pílou. Teraz je sucho, ale inak tam rastú suchohríby aj dubáky," hovorí. So životom v obci príliš spokojný nie je, nepáči sa mu hluk a obmedzenia.
Vstupu do lesa bránia závory FOTO SME: LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ
Povolenie na vstup do lesa
- obyvatelia s trvalým pobytom v 22 obciach susediacich s výcvikovým priestorom o povolenie žiadajú na obecnom úrade
- povolenie môžu dostať aj súčasní zamestnanci ministerstva obrany a ich rodinní príslušníci, rovnako bývalí profesionálni vojaci s rodinami; žiadajú oň na Obvodnom úrade Vojenského obvodu Záhorie v Malackách
- pre rezidentov platí povolenie tri kalendárne roky, ostatným sa vydáva na dobu jedného kalendárneho roka
- poplatok za vystavenie je 4,50 eura
(len)
„Dosť to tu vymrelo. Mladí sa sem nehrnú, aj keď prostredie je pekné," povedal Miro. Zaťažkávacou skúškou bolo pre neho vojenské cvičenie v apríli tohto roka.
„Stále tu prelietavali lietadlá a strieľali až do polnoci. To sa nedalo vydržať," posťažoval sa. Americké vzdušné sily mali vtedy na Záhorí každoročné cvičenia streľby a bombardovania, vojenskú leteckú strelnicu využívajú na základe medzinárodnej dohody.
Pochybná signalizácia
„Streľbu počujeme len niekedy, to by ešte šlo. Ale tie lietadlá, to je strašné. Vtedy nám rinčia všetky okná," hovorí dvojica, ktorú sme zastihli pred požiarnou zbrojnicou v Lakšárskej Novej Vsi. Pripustili však, že v poslednom čase sa situácia zlepšila, ubudlo aj vojakov.
„Za totality tu bolo veľa vojakov, v strelnici vtedy bola aj posádka. K ľuďom sa správali dobre, žiadne problémy nerobili," povedala žena a potiahla si z cigarety. S druhom vraj do lesov nechodia, povolenia sú podľa nich buzerácia.
„Tiež ich nedostane každý. Ale chodia sem Bratislaváci a tí si ich vždy vybavia," povedala. Na obecnom úrade je podľa nej vždy rozpis, kedy budú vojaci strieľať. Vtedy sa do lesov nesmie, ostrá munícia by mohla hubárom spôsobiť smrteľné zranenia.
Priechod cez horu ohraničujú aj rampy so svetelnou signalizáciou. V čase, keď sme do Lakšárskej Novej Vsi išli, boli síce zdvihnuté, ale blikali červené výstražné svetlá a ozývalo sa zvonenie.
Po niekoľkých minútach váhania nás z neprehľadnej situácie oslobodil vodič protiidúceho auta. „Len spokojne choďte. To bliká už dva dni," povedal a pridal plyn. Aj na takéto situácie sú už obyvatelia Záhoria zrejme zvyknutí.
Vojenský výcvikový priestor Záhorie
- Slovensko má v súčasnosti štyri veľké vojenské výcvikové priestory (VVP), ktorých celkovú plochu možno odhadnúť na asi 80-tisíc hektárov
- VVP Záhorie bol založený v roku 1928, tiahne sa od Senice až takmer po Malacky l jeho celková plocha je asi 28-tisíc hektárov, z toho na Borskej nížine 26-tisíc hektárov, v pohorí Malých Karpát 2 500 hektárov, (z toho je 1 605 hektárov lesa v CHKO Malé Karpaty)
- člení sa na VVP Záhorie, VVP Kuchyňa a VVP Turecký Vrch
- až do roku 1989 bol minimálne prístupný
Zdroj: portal.gov.sk
