Záhoráci v Corgoň lige s Dubnicou ešte neprehrali

SENICA. Pre Senicu bola Dubnica v súťažiach riadených SFZ jedným z najčastejších súperov. Mužstvá zohrali 26 vzájomných majstrovských stretnutí. Viac ich bolo iba s Humenným(34), Trebišovom (30) a Košicami (28).
Ako ukazuje záverečná bilancia, boli to súperi nanajvýš vyrovnaný. V 1. SNFL zohrali tieto mužstvá 24 stretnutí, každé z nich vyhralo osem stretnutí a toľko bolo dokonca aj remíz.

Skóre hovorilo tesne pre Senicu 29:24. Až dva prvé corgoňligové zápasy naklonili misku váh mierne na stranu Záhorákov, keď obidva vyhrali najtesnejším rozdielom o jediný gól, doma 2:1 a vonku 1:0. V treťom sa na Záhorí zrodila remíza 1:1.

Pred corgoňligou sa tieto mužstvá stretli naposledy v sezóne 2000/01, kedy Senica vypadla do 3. ligy a keďže Dubnica o rok postúpila do najvyššej súťaže, boli to nadlho posledné vzájomné majstrovské zápasy.
Hneď tie prvé priniesli rekordné víťazstvá obidvoch mužstiev. Dubnica vyhrala doma 4:0, víťazstvo s väčším gólovým rozdielom už so Senicou nedosiahla. To isté sa dá povedať aj o Senici, ktorá v jarnej časti súperovi vrátila prehru aj s menším úrokom a aj toto bolo historicky najvyššie víťazstvo Senice s týmto súperom. Ale na dlho aj v celej SNFL, veď vyššie vyhrala Senica iba raz, keď v sezóne 1990/91 porazila Spoje Bratislava 6:0.

Vzťahy Senice s Dubnicou bývali vždy dobré, dalo by sa povedať že až nadštandartné. V čase, keď hrala Dubnica najvyššiu súťaž, jej rady posilnilo aj niekoľko hráčov zo Senice, ako napr. Braňo Mráz či Michal Jonáš, ktorý sa v jej dres prebojoval aj do reprezentačného družstva.
Zatiaľ posledný gól do siete Dubnice dal Tomáš Vrťo, pri domácej remíze 1:1. Senici sa v Dubnici zvyklo dariť, veď z 13 - ich zápasov tam až osemkrát neprehrala. Ale platí to aj opačne, čo je zase memento pre senických hráčov pred dnešným zápasom.