EKOfest začal Trnavčan Matej Lančarič organizovať vo veku 22 rokov. S projektom prišiel v čase, keď Trnava zažívala kultúrny boom. Mladý Trnavčan sa nebojí priložiť ruku k dielu a dokonca sa pravidelne pridáva k občianskej iniciatíve a čistí park za sídliskom Prednádražie.
Vedeli ste, do čoho idete, skôr ako ste začali organizovať EKOfest?
- Nie celkom. Roky som sa pohrával s myšlienkou spojiť alternatívnu kultúru a prírodu, ku ktorým som mal blízky a pozitívny vzťah. Napadla mi myšlienka EKOfestu. Spísal som projekt, ktorý som do detailov spracoval a predložil som ho na mestský úrad. Išli sme do toho s tým, že uvidíme, čo bude. Do projektu som dal všetko, no boli sme pripravení aj na možnosť, že s ním budeme vyhodení, že šťastie budeme musieť hľadať inde alebo že ho aj nenájdeme.
Aký bol vtedy postoj mesta k vášmu projektu?
- Spočiatku bol neutrálny. Projekt bol potom pridelený vtedajšiemu pracovníkovi referátu kultúry Františkovi Čavojskému. Zapáčil sa mu a zaradil ho do programu Trnavských záhradných slávností, ktoré sa tu konali už roky predtým počas soboty a nedele. My sme chceli pre náš festival jeden večer. Záhradné slávnosti tak boli rozšírené o EKOfest.
Tento rok sa bude konať tretí ročník EKOfestu.
Bolo trnavské kultúrne ovzdušie priaznivé pre takýto nápad?
- Cítil som, že je na to vhodná atmosféra, pretože Trnava zažívala kultúrny boom. S projektom som prišiel v správnom čase, kedy sa tu kultúra podporovala. V tom roku prebiehali aj oslavy 770. výročia založenia mesta a na kultúru bolo z rozpočtu vyčlenených viac peňazí ako obyčajne. Akcií bolo viac ako predchádzajúce roky, a tak sa ušlo aj EKOfestu.
Aké sú vaše kompetencie ako spoluorganizátora?
- Mojou hlavnou úlohou je napĺňanie myšlienky EKOfestu. Na starosti mám celý sprievodný environmentálny program, promo festivalu a spravujem aj webstránku. Na line upe sa podieľam spolu s agentúrou. Obe strany musia odsúhlasiť každú kapelu. Agentúra zabezpečuje najmä technické a finančné krytie.
Objavili sa pri organizovaní festivalu problémy, ktoré vás prekvapili?
- Minulý rok sa vyskytol problém s videopremietačkou. Na festivale premietame dokumentárne filmy a v amfiku nám ju nevedeli poskytnúť. Vôbec som nepočítal s tým, že by ju v prírodnom kine nemali. Bolo to, akoby som prišiel na kúpalisko a povedali by mi, dobre, môžeš sa tu okúpať, ale vodu si musíš priniesť z domu. Museli sme si ju zabezpečiť sami, bolo to však na poslednú chvíľu a spôsobilo to zbytočné komplikácie.
Ako ste sa dostali k tomu, do čoho investovať výťažok z EKOfestu?
- Prvý ročník sme vysadili za zarobené peniaze 20 odrastených stromov. Pre druhý ročník som už hľadal symbol, ktorý by vyjadril konkrétne myšlienky. Podarilo sa mi ho nájsť v ružiach. Okrem toho, stará mama mi spomínala, aký bol kedysi Ružový park krásny a koľko tam rástlo ruží. Povedal som si, prečo by tam tie ruže nemohli kvitnúť zas. Sám si pamätám časy, keď boli ruže vysadené aj na Študentskej ulici v stredovom páse a vždy sa mi to páčilo. Teraz tam nie je ani jedna a je to podľa mňa škoda.
Výťažok z minulého ročníka sa použil na výsadbu ruží.
Tento rok pôjde výťažok z festivalu opäť na výsadbu ruží. Uvažovali ste už, na čo sa použijú peniaze z ďalších ročníkov?
- Na ružiach nelipnem. Nevylučujem, že by sa mohlo podporiť aj niečo iné v rámci ochrany životného prostredia. Vedeli by sme zohľadniť aj priania verejnosti.
Vďaka kríze ste od sponzorov dostali menej peňazí, ako sa vám podarilo zabezpečiť hudobné skupiny?
- Kapely si uvedomujú, aká je ekonomická situácia. Vedia, koľko taký festival stojí, aké sú naňho náklady. Všetky sa vzdali svojich honorárov, okrem Čechomoru, ktorý je headlinerom festivalu. S nimi sa nám však podarilo vyjednať nižšiu cenu. Tento rok na festivale vystúpi päť kapiel, ktoré sú environmentálne orientované nielen svojimi textami, ale aj skutkami. Prekvapila ma však ponuka od speváka Davovej psychózy, Marcela Duchoňa. Sám mi zavolal, že by si radi zahrali na EKOfeste bez nároku na honorár. Prijal som to s nadšením.
Na festivale dávate priestor mladým umelcom. Ako ich zháňate?
- Na webovej stránke máme výzvu, no ľudia akoby si neverili a sami sa neozvú. Musíme ich osloviť sami. Nie je to ako u kapiel, ktoré sa nám ponukajú. Martin Kochan ma zaujal svojou výstavou Katedrály periférie v Galérii Jána Koniarka. Niekoľkokrát sme sa stretli a oslovil som ho s ponukou vystavovať na festivale. O Zuzane Tvaroškovej, ktorá získala ocenenie v Trnavskom objektíve, som sa dozvedel z médií. Zuzana teraz pripravuje kolekciu fotografií špeciálne pre tento festival.
Na festivale sa otvárajú besedy na vážne témy. Majú ľudia záujem o nich diskutovať?
- Besedy sme mali prvýkrát minulý rok. Spočiatku som sa bál, že tam bude prednášajúci a traja debatujúci. Účasť ma nakoniec milo prekvapila. Beseda nie je masovou záležitosťou, zúčastňujú sa na nej zväčša tí zanietenejší. Nikdy som preto neočakával vysokú účasť. To by sa ani nehodilo. Tento rok pripravujeme besedy o klimatických zmenách, problémoch s odpadmi či o občianskej angažovanosti. Zaujímavá bude aj prednáška s autorom filmu, ktorý sa bude na festivale premietať.
Prídu ľudia podporiť festival pre jeho posolstvo alebo ich viac láka hudobný program?
- Bolo by naivné myslieť si, že tam všetci chodia pre podporu životného prostredia. Určite prídu tam aj takí, ktorí si chcú vypočuť svoju obľúbenú kapelu a o environmentalistku sa nezaujímajú. Niektorí možno ani nevedia, čo podporili. Z roka na rok však pribúda ľudí, ktorí sa zaujímajú o ochranu prírody, pozrú si filmy či vernisáže a zastavia sa na besedách.
Neodradí ľudí alternatívne hudobné zameranie EKOfestu od účasti, a tak nepodporia myšlienku, ktorú by možno inak podporili?
- Je to celkom možné. Stretol som sa však skôr s opačným názorom. Jeden návštevník mi naopak povedal, že kapely, ktoré tento rok vystúpia, on neobľubuje, napriek tomu na festival príde a myšlienku podporí.
Vyštudovali ste politológiu. Nerozmýšľali ste niekedy nad environmentalistikou?
- Keď chcem dosiahnuť či presadiť nejaké zmeny, musí to byť politicky koncipované. V prvom rade tu musí byť environmentálna legislatíva, na základe ktorej by sa mohli udiať. Keby som bol na nejakom úrade a robil pracovníka na životnom prostredí, ťažko by som to mohol ovplyvňovať. Environmentalistike som sa vo veľkej miere venoval aj na vysokej škole.
Okrem organizovania festivalu sa zapájate aj do občianskych ekoaktivít. Vedia ľudia priložiť ruku k dielu?
- Zúčastňujem sa čistenia parku pri našom sídlisku. V Trnave funguje lokálna skupina Greenpeace, ktorá sa zapája do takýchto aktivít. Počas strednej školy som sa v nej angažoval. Z roka na rok je nás, aktivistov, viac. Najprv nás pri upratovaní bolo 5, potom 15 a tento rok až 30. Tí, čo sa do toho zapoja, idú príkladom ostatným. Ľudia si to začnú všímať a zamýšľať sa. Možno ich to donúti prehodnotiť svoje správanie.
Na webstránke uvádzate aj štyri kampane a občianske iniciatívy, ktoré EKOfest podporuje. Do akej miery to odráža vaše osobné postoje k nim?
- Teraz sú to také najvýznamnejšie kampane na Slovensku, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia a ja ich tiež podporujem. Zaujímam sa o ne bližšie a niektoré z nich som bol aj osobne podporiť. Zúčastnil som sa bratislavského protestu proti zonácii Tatier. Podpísal som sa aj na všetky petície.