Futbalová Afrika bola pre Seničanov dobrodružstvo

Senických fanúšikov čakalo v Afrike okrem futbalových majstrovstiev sveta aj veľké dobrodružstvo. Naháňal ich slon, ochutnali miestne jedlá, navštívili mnohé miestne rezervácie. Ženy sú vraj aj tak najkrajšie na Slovensku.

SENICA. O ceste do Afriky na majstrovstvá sveta vo futbale sme sa rozpraváli s trénerom senického dorastu Jozefom Dojčanom. Hovoril nielen o futbale, ale hlavne o Afrike a ich zážitkoch.

Aká bola cesta do Afriky?

- Cesta bola dosť časovo náročná a vyčerpávajúca. Z domu sme vyrazili okolo tretej hodiny ráno a o siedmej sme leteli zo Swechatu do Amsterdamu. Odtiaľ sme mali priamy let do Jahannesburgu, ktorý trval zhruba desať hodín. Spiatočná cesta bola ešte náročnejšia, nakoľko sme leteli z Johannesburgu do Nairobi, tam sme čakali na let do Amsterdamu zhruba štyri hodiny a v Amsterdame po ďalšej časovej prestávke sme leteli do Swechatu.

Na čo ste sa okrem futbalu najviac tešili?

- Samozrejme, zaujímal nás aj život ako taký v Afrike, tešili sme sa na Safari, ale jednoznačne najviac vzrušenia v nás vzbudzoval samotný svetový šampionát, pre ktorý sme tam hlavne cestovali.

Prekvapilo vás niečo, s čím ste nepočítali?

- Počas návštevy Safari sa nám stala taká veselá príhoda, keď sme z autobusu zblízka sledovali slona, ktorému sa to po chvíľke prestalo páčiť a začal nás naháňať po voľnej prírode. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie s týmto úžasným tvorom a mali sme z toho celá výprava ohromný zážitok.

Čo považujete za top zážitok?

- Fantastický bol pre nás zápas Argentína - Grécko, kde sme mali možnosť vidieť okrem Diega Maradonu aj aktuálne najväčšie hviezdy svetového futbalu - Messiho, Teveza, Verona. Ale úplne za top zážitok považujem zápas Slovensko - Taliansko, kde sme svojou troškou určite tiež prispeli k fantastickej atmosfére a mali sme možnosť byť priamo pri tom, keď slovenský futbal dosiahol svoj najväčší úspech v novodobej histórii. Bol to úplne vzrušujúci pohľad na všetkých slovenských divákov na štadióne, ktorí sa spolu s nami ešte dlho po zápase tešili z víťazstva a postupu do osemfinále.

Aká bola atmosféra v meste? Na štadióne?

- Atmosféru v meste sme nemali možnosť až tak zažiť na vlastnej koži, nakoľko sme bývali v odľahlejšej štvrti od centra, ale atmosféra na štadiónoch bola na každom zápase pre nášho diváka priam nepredstaviteľná.

Čo hovoríte na miestne jedlo, ubytovanie?

- Ubytovanie sme mali riešené spôsobom samostatného penziónu pre celú našu výpravu a to nám maximálne vyhovovalo, nakoľko sme boli stále všetci spolu. V penzióne sme mali zabezpečené raňajky v podobe švédskych stolov, ostatnú stravu sme poväčšinou riešili individuálne, pretože sme dosť cestovali, či už na zápasy alebo na iné akcie.

Aké sú africké dievčatá?

- V každom kúte sveta sa nájde veľa pekných žien, a o tom sme sa mali možnosť presvedčiť aj v Afrike, ale aj tak si myslím, že naše ženy sú najkrajšie.

Ochutnali ste v Afrike ich tradičné alko-nealko nápoje? Ako chutili?

- V Afrike sme nepili žiadne alkoholické domáce špeciality, nakoľko sme si vystačili s domácimi zásobami a nealko nápoje boli úplne rovnaké ako aj u nás.

Čo vravíte na vuvuzely? Divákov pri televízoroch to rušilo.

- Vuvuzela je ich tradičný nástroj a bolo možné si ju zabezpečiť na každom kroku, čo sme, samozrejme, aj využili. Na zápasoch prevládal zvuk vuvuzel, ale človek si na to v priebehu zápasu v pohode zvykol.