SENICA. MALACKY. Ešte aj dnes predavači v kvetinárstve pridávajú do kytíc zlatobyľ. Pohánkovec japonský (známy aj pod názvom krídlatka, či po latinsky Fallopia) zas ľudia zvyknú sadiť na sídliskách či v záhradkách. Ide pritom o invázne druhy rastlín, ktoré je podľa zákona zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať aj obchodovať s nimi. Hrozí za to pokuta až do výšky 10-tisíc eur v prípade právnickej a 3300 eur v prípade fyzickej osoby.
Vlastník, správca či nájomca pozemku je povinný invázne druhy odstraňovať zo svojho pozemku, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.
Zamorené
„Zo Záhoria sa stalo smetisko," komentuje Ján Hrbatý zo Správy CHKO Malacky na margo inváznych rastlín.
Ide o nepôvodné druhy, ktoré sa na Slovensko dostali predovšetkým zo Severnej Ameriky a Ázie ako okrasné alebo medonosné rastliny. „Zo záhrad, parkov a výsadieb sa začali šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy," informuje botanička Darina Válková zo Správy CHKO Malé Karpaty.
Zo siedmich druhov, na ktoré sa vzťahuje zákon o ochrane prírody, sa na Záhorí podľa informácií Hrbatého vyskytujú dva: pohánkovec japonský a zlatobyľ obrovská.
Pohánkovec japonský.
Pohánkovec sa šíri najmä z neorganizovaných skládok, na ktoré sa dostal so záhradným odpadom. „Vyskytuje sa predovšetkým v brehových porastoch vodných tokov, lužných lesoch, nájdeme ho po celom Záhorí," informuje Hrbatý.
Zlatobyľ rastie na opustených poliach a rúbaniskách v celej oblasti južne od rieky Myjavy, porastá tisíce hektárov degradovaných hospodársky nevyužívaných plôch. „Do prírody sa rozšíril z čiernych skládok, najmä v blízkosti vodných tokov."
Oba druhy sa podľa slov Hrbatého ťažko ničia a znižujú biodiverzitu.
Zlatobyle zbierajte, no nesaďte
Odborníčka, ktorá si priala zostať v anonymite, tvrdí, že mnohé z inváznych druhov sú okrasné rastliny, ktoré ľudia radi sadia i zbierajú. „Aj z tohto dôvodu sa sem v minulosti dostali. Často ľudí položartom vyzývam: Čím viac zlatobyle nazbierate, tým viac pomôžete prírode." Pohánkovce sú vraj ešte stále u záhradkárov populárne, hoci podľa jej slov už mnohí majú skúsenosť s tým, aké je ťažké sa týchto inváznych druhov zbaviť. „Problémom je, že vytláčajú pôvodné druhy, vrátane chránených či liečivých," dopĺňa. Mnoho záhoráckych záhradkárov trápi i nepríjemná burina turanec kanadský.
Problémom nielen na Záhorí však začínajú byť aj invazívne druhy, ktoré zatiaľ nefigurujú v zákone o ochrane prírody. Hrbatý za také z drevín považuje agát biely a javorovec jaseňolistý, ktorý je ako okrasná drevina vysádzaný okolo ciest a parkov. Dreviny narozdiel od rastlín nie je možné svojvoľne rúbať, odborníci však odporúčajú, aby ľudia vytrhávali nálety.
Šírili ich včelári aj poľovníci
Okolie Malaciek a oblasť južne od rieky Moravy je zamorená silne alergénnou ambróziou palinolistou, vojenské lesy - časť Nivky a Sranek - zas čremchou neskorou, ktorá má jedovaté plody. Problémy spôsobuje aj astra kopijovitá, ktorá rastie najmä v západnej časti Záhoria v nive rieky Morava a slnečnica hľuznatá, vyskytujúca sa pozdĺž vodných tokov a ochranného pásma železníc.
Botanici tvrdia, že ešte donedávna mnohé z rastlín vo veľkom rozširovali včelári aj poľovníci, vďaka osvete sa to už vytráca.
Čo sa týka ich odstraňovania, oporúčajú najmä časté kosenie.
