Článok pokračuje pod video reklamou
Starostlivosť o bezdomovcov zabezpečujú mestá na Záhorí podľa zákona i vlastných možností. Takmer všade fungujú pre bezdomovcov útulky či nocľahárne, zariadenia opatrovateľskej služby však chýbajú.
SENICA. HOLÍČ. MALACKY. Skupinky bezdomovcov pri hypermarketoch či v parkoch už nie sú doménou len veľkých miest. So starostlivosťou o nich sa musia vysporiadať aj menšie mestá na Záhorí. V minulom roku vynaložil Holíč na pomoc sociálnym prípadom a bezdomovcom takmer 2300 eur.
„Z toho na priamu pomoc ako mimoriadne liečebné výdavky, lieky, náhradné bývanie alebo dopravu do zdravotníckych zariadení išlo asi 870 eur," povedal primátor mesta Zdenko Čambal.
V Holíči doliečovací ústav nemajú, sociálnym prípadom a bezdomovcom poskytujú podľa primátora sociálne služby v nocľahárni vo vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti. „Môžu sa tam doliečiť v prípade zdravotných problémov, ktoré si nevyžadujú hospitalizáciu. Pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti spolupracujeme s ošetrujúcimi lekármi, nemocnicou a s poskytovateľmi sociálnych služieb," doplnil Čambal.
Útulok v Malackách funguje od marca
Hoci zákon o sociálnej starostlivosti priamo nedefinuje povinnosť bezdomovcov a sociálne prípady doliečovať, mestá musia pre týchto ľudí zabezpečiť sociálnu starostlivosť v prípade, ak je ich život alebo zdravie vážne ohrozené.
„Je tomu tak aj vtedy, ak sú odkázaní na pomoc iných a nemajú zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí. Túto starostlivosť pre nich potom zabezpečujeme v útulku," povedala Alena Kmecová, vedúca klientskeho centra v Malackách.
Útulok funguje od 1. marca tohto roka a organizačne je začlenený do mestského centra sociálnych služieb. „Plánovaný rozpočet na prevádzku je viac ako 12700 eur, zatiaľ sme v ňom mali umiestnené dve osoby," povedala Kmecová.
Senica má vlastné zariadenia
„Samospráva mesta Senica poskytuje všetkým občanom mesta, ktorí spĺňajú podmienky podľa zákona, sociálne služby v pobytových zariadeniach s celoročnou starostlivosťou. Ľudia bez prístrešia majú možnosť prenocovať v nocľahárni," povedala hovorkyňa Senice Viera Barošková.
Mesto má vlastné Zariadenie sociálnych služieb, v ktorom okrem nocľahu pre bezdomovcov poskytuje aj opatrovateľskú službu pre seniorov či domov pre osamelých rodičov s deťmi.
„Situáciu ohľadom bezdomovcov monitoruje aj mestská polícia. V prípade zistenia akútneho stavu dávajú bezdomovcom informácie, kde sa môžu obrátiť o pomoc, prípadne mesto im pomôže pri riešení nepriaznivej sociálnej situácie," povedala Barošková. Doliečovanie bezdomovcov však samospráva podľa nej neposkytuje.
O špeciálne prípady sa postará kraj
Trnavský samosprávny kraj (TTSK) má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti spolu dvadsať domovov sociálnych služieb a domovov dôchodcov. Okrem toho na jeho území fungujú aj neštátne zariadenia, ktoré sa zaoberajú podobnou starostlivosťou. Určené sú väčšinou pre starých ľudí, niektoré sa špecializujú aj na ľudí s psychiatrickými diagnózami. Putujú do nich aj bezdomovci, o ktorých sa mestá z objektívnych dôvodov nemôžu postarať vo svojich zariadeniach.
„Do domovov sociálnych služieb sú bežne umiestňovaní ľudia bez domova na základe odporúčaní lekárov o odkázanosti na túto službu. Štatistiku nevedieme, v posledných mesiacoch sa však počet takýchto ľudí zvyšuje," povedal hovorca TTSK Ivan Krajčovič.
Poisťovne hradia len zdravotnú starostlivosť
Chorí či zranení bezdomovci sa postupne dostávajú z nemocničného centrálneho príjmu na oddelenia, pričom po zvládnutí akútnych komplikácií končia na oddelení pre dlhodobo chorých. Stáva sa však, že takýchto ľudí následne nie je kam umiestniť a tak v nemocnici zaberajú lôžka aj pol roka. Tento pobyt však už poisťovne nehradia.
„S takýmito prípadmi sa stretávame pomerne často. Pacienti ukončia liečebnú starostlivosť, ale prepustiť ich nemôžeme. Potrebujú opateru, lebo sami sa o seba postarať nedokážu," povedal Ján Ušák, námestník riaditeľa pre liečebnú a preventívnu starostlivosť Fakultnej nemocnice v Trnave. Podľa neho sa však nejedná len o bezdomovcov, ale aj o osamelo žijúcich ľudí.
„Máme na oddelení pani, ktorá má svoj byt, ale nie je sebestačná. Keby sa tam vrátila, zomrela by, pretože sa nedokáže o seba postarať," povedal Ušák. Túto situáciu by podľa neho mali riešiť zariadenia so sociálnymi lôžkami, schopné zabezpečiť opatrovateľskú starostlivosť. Tých je však nedostatok.
