Na osady majú riešenie. Buldozér

Obyvateľov najväčšej rómskej osady na západnom Slovensku vyzvali, aby zbúrali svoje domy.

Obci v boji s čiernymi stavbami pomáha mládežník SNS, nominant štátu v pozemkovom fonde.

BRATISLAVA. Postavili načierno domy, musia ich zbúrať. Ak to neurobia, pošleme buldozéry. Tak znie výklad zákona v podaní Obecného úradu v Plaveckom Štvrtku. Zbaviť sa chce nelegálnych stavieb v neďalekej rómskej osade, ktorá je najväčšia na západnom Slovensku.

Chatrče stoja na cudzom pozemku, nad plynovodom a pri prírodnej rezervácii. Obec už osadníkom poslala výzvy na ich zbúranie. Náhradné bývanie pre nich nechystá.

Dedinu vo štvrtok oficiálne podporila SNS. Podpredseda jej mládežníckej organizácie Martin Píry ponúkol ako právnik svoje služby starostovi. A ten ich prijal. Píry je podľa sociálnej siete obchodného registra na internete vo viacerých spoločnostiach blízkych predsedovi SNS. Mládežník sedí napríklad v Letiskovej spoločnosti Žilina, Golparku Rajec či Slovenských elektrárňach.

Na situáciu v nelegálnej osade v Plaveckom Štvrtok nedávno upozorňoval v reportáži denník SME. Viac si prečítajte tu.

Píry, nominant štátu v Rade Slovenského pozemkového fondu, využil včerajší Medzinárodný deň Rómov na oznam médiám – bodku za spusteným procesom vraj dajú buldozéry.

Slota chce tvrdé riešenia

Deň Rómov si nenechal ujsť aj jeho stranícky šéf Ján Slota. Povedal, že „terorizovanie cigánskymi obyvateľmi“ treba riešiť „tvrdo“ – obmedziť prístup k sociálnym dávkam a policajti by mali byť v osadách prísnejší.
Mimovládky sa obávajú nebezpečného precedensu, ktorým by sa mohli „inšpirovať“ aj iné obce.

„Potrebujem bývať,“ odpovedá jeden z Rómov na to, prečo svoj dom postavil bez povolenia. „A od koho si ho mám pýtať?“ Podobne reagujú aj ostatní. V osade, kde boli podľa starostu Ivana Slezáka pred tridsiatimi rokmi „trištyri chatrče“, je ich dnes okolo 90. Žije v nich asi 600 osadníkov.

Jozef Fuchs zo stavebného úradu obce hovorí, že šiestim osadníkom už poslali výzvu na zbúranie čiernej stavby. Právoplatnosť nadobudne v najbližších dňoch. Potom budú mať dotyční tri mesiace na to, aby nelegálne chatrče zbúrali.

Odpor majú zlomiť kukláči

Ak to neurobia, obec sa podľa Slezáka obráti na súd. Píry dodáva, že prvé buldozéry by tak v osade mohli búrať chatrče do dvoch mesiacov. Prípadný odpor osadníkov chce zlomiť aj nasadením kukláčov.

„Navrhujeme dialóg, nie príkaz na zbúranie,“ reaguje na konflikt v osade Stanislav Daniel z Nadácie Milana Šimečku. Zároveň upozorňuje, že úrady by sa mali podobne poctivo na dodržiavanie zákona pozrieť aj v miestnej škole – dochádza tam podľa neho k segregácii detí pri ich preraďovaní do špeciálnych tried bez upozornenia rodičov.

„Žiaci sú preraďovaní so súhlasom rodičov a na základe ich žiadosti,“ hovorí riaditeľka školy Emília Czagaňová. Bez súhlasu rodiča podľa nej nemôžu dieťa psychologicky vyšetriť „a už vôbec nie preradiť“.

Vláda pri Rómoch stojí, eurofondy meškajú

Európske dotácie pre osady brzdí byrokracia, Čaplovič je za internátne školy.

BRATISLAVA. Rozrastanie sa rómskych osád, nečerpané eurofondy, slabý splnomocnenec, segregácia, diskriminácia, chudoba. Realita Rómov na Slovensku.

Riešenie nenašla ani vláda Roberta Fica a jej vicepremiér pre menšiny Dušan Čaplovič (obaja Smer). Ten síce vyhlasuje, že to je jeho osobná priorita, no jediným praktickejším návrhom sú len internátne školy.

Čaplovič tvrdí, že sa zameriava najmä na vzdelávanie, za svoje významné kroky považuje napríklad program policajných špecialistov pre prácu s komunitami a úpravu činnosti asistentov učiteľa. „Treba sa opýtať, čo urobila miestna a regionálna samospráva. Príslušníci rómskej menšiny žijú v obciach, ktoré na nich berú podielové dane,“ povedal Čaplovič v straníckej televízii Smeru na otázku, čo vláda urobila pre Rómov.

Nové tváre, staré čakanie

V tomto volebnom období bolo v jednej oblasti predsa rušno – často sa menili úradníci. V roku 2007 nahradila splnomocnenkyňu vlády pre rómske komunity Kláru Orgovánovú Anina Botošová. Orgovánová vraj mala iný názor na riešenia ako vláda. Nasledujúci rok Botošová prišla o mnohé právomoci, minulý rok v júni vymenil Čaplovič splnomocnenca opäť – nastúpil bývalý policajt Ľudovít Galbavý.

Čerpanie dvesto miliónov eur z eurofondov na vzdelávanie, zdravotníctvo a bývanie v osadách, ktoré sa malo začať v roku 2007, mešká. Po odkladoch sa možno rozbehne ešte tento rok.

Diskrimináciu a segregáciu Rómov na Slovensku v tohtoročnej správe konštatovalo aj americké ministerstvo zahraničných vecí, včera sa pridala aj mimovládka Amnesty International. „Výsledky prieskumov v oblasti vzdelávania Rómov sú alarmujúce – kým iba tri percentá rómskych žiakov dosiahli úplné stredoškolské vzdelanie, pomer rómskych detí v špeciálnych školách pre mentálne postihnutých tvorí až 60 percent,“ píše organizácia v správe.

Čaplovič nepresvedčil

Ladislav Oravec z Nadácie Milana Šimečku tiež vidí „premárnený čas, keď vláda prešľapovala na mieste a sľubovala bez toho, aby začala plniť program“.

Posun vpred si naopak všimla etnografka Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita. Tvrdí však, že čas mohol byť lepšie využitý. Slovensko prebralo predsedníctvo v medzinárodnom projekte Dekáda inklúzie Rómov. „Priority však nie celkom odrážajú potreby – oblastiam ako vzdelávanie, zamestnanosť či bývanie nebola venovaná dostatočná pozornosť,“ vysvetlila.

S pôsobením Čaploviča nie sú celkom spokojní ani jeho koaliční partneri, opozícia ho kritizuje. Šéf SNS Ján Slota hovorí, že „Čaplovič si nesplnil úlohu stanovenú v programových cieľoch vlády“. Dušan Štrauss z tlačového oddelenia strany označil rómsku agendu v podaní vicepremiéra za nezvládnutú.

Jozef Habánik, podpredseda HZDS a štátny tajomník ministerstva školstva, navrhuje, aby namiesto vicepremiéra Rómov do budúcnosti zastrešilo ministerstvo práce alebo školstva.

Martina Kováčová

Ako Rómov vidia strany

Volebné programy sú plné sľubov, viaceré sa zhodujú v nasadení policajtov.

Smer