SKALICA. Nevedno, či je to tým, že sa 84-ročná Anastázia Branecká narodila 1. apríla, v každom prípade ju humor a bláznivosť neopúšťali počas celého nakrúcania. Okrem neustálych vtipných poznámok k tomu, ako nedbalo plníme jej pokyny pri výrobe skalických trdelníkov, nám aj nôtila. A nie hocičo: „Ja vám aj pjesničku zaspívám. Komunistickú." Pozrite si video a zistíte, že túto silno veriacu ženu žarty naozaj bavia. Okrem nej tam nájdete skvelú pesničku Ve Skalici na rohu, ktorú spievajú Barbora Blahová, Linda a Simona Móroczové.
Anastázia nám vysvetľuje, že hoci ju už nohy neposlúchajú ako kedysi, nenudí sa. „Modlím sa, vyšívam, upratujem, stále je čo robiť," vraví pani Stazka. Takto familiárne ju oslovuje aj Mišo.
Keď ju začne spovedať na tému trdelník, hneď priznáva, že sama ho už nekonzumuje, vraj sa ho za celý život najedla viac ako dosť. Záhoráčtina v jej podaní je skvelá, a tak ponechávame jej slová v pôvodnom znení: „Na svadbe vždy mosel byt trdelník. Ten nebyl na bárkerý deň... Svadby bývali doma, nebyli na hoteli... Dobré, pjekné svadby bývali," vraví Stazka a k téme hneď vyťahuje aj jeden zo svojich hitov: „Keď sa človek ožení, nastane mu trápení, prestane mu do hospody chodení."
Keď dospieva, hneď pokračuje: „Zvyky, keré stáli za to, ty sa podržali. No šak ten trdelník stojí za to." Nešetrí ale kritikou tých, ktorí dnes predávajú trdelníky v Bratislave. Kedysi vraj boli kvalitnejšie, „né jak včilkaj to osýpajú bárs čím. Vtedy moseli byt sekané vlašské orechy... Ale dneskaj? Osýpajú všeličím. Za to by ich mjeli trestat. To predsa neni skalický trdelník. Ale temu sú naši páni na vine, lebo to si nemajú nechat lúbit," vraví Anastázia, a dodáva, že trdlovala v Bratislave aj „ve Francii. Já si na to nepotrpím, ale co sa dá ďelat?"
Chcete trdelník? Potrebujete drevo, pec, jarky, trdlo a nervy
Polohrubá múka, vajcia, maslo, práškový cukor, vanilkový cukor, kvasnice, citrónová kôra, muškátový orech, masť, mlieko a posekané vlašské orechy - to všetko sa zíde, ak máte chuť na poctivý skalický klenot. Netešte sa však, pretože všetky suroviny sú síce dostupné, v rámci prípravy však narazíte na iný problém - v čom skalický trdelník upiecť? Niežeby sa to v klasickej rúre vôbec nedalo, ale či výsledok možno nazvať trdelníkom, to je na pováženie. Treba totiž čosi naviac - drevo, pec, jarky v nej, trdlo, čas a pevné nervy.
Vaľkať, mastiť, navíjať, šmudliť, capkať...
Keďže cesto na trdelník sa musí hodinu miesiť a aspoň dve hodiny nechať kysnúť, Anastázia s tým začala už ráno o ôsmej. O jedenástej sme zapli svetlo, rozpálili oheň a začala sa drina.
Ako trdelník vzniká? Navitím kysnutého cesta na trdlo, ktoré sa predtým pomastí sadlom alebo maslom. Cesto treba ručne rozvaľkať do adekvátnej dĺžky, trdlo upevniť do stojana a navíjať. Ak túto fázu „odfláknete", trdelník vám neskôr bez reptania praskne.
Nasleduje takzvané „šmudlenie" rozšľahanými bielkami, a keď je všetko, ako má byť, bielky vymeníte za pomleté orechy a rukami ich „nacapkáte" na cesto. Jednou rukou točíte trdlo, druhou capkáte. Radosť žiť.
Keď sa cesto riadne obalí, trdlo prenesiete do pece, vložíte do jarkov a... ak ste si mysleli, že začína oddych, pretože sa to upečie samo, ste na omyle. Treba totiž udržiavať adekvátny plameň, neustále točiť trdlom, a občas trdelník pokvapkať roztopeným sadlom alebo maslom. Ak ktorýkoľvek z týchto krokov podceníte, trdelník jednoducho zhorí. O dôležitosti každého úkonu nás pani Anastázia presviedčala neustálou kontrolou, či to robíme poriadne, a hneď, ako sa jej niečo nepozdávalo, prevzala velenie do vlastných rúk. Dobre urobila.
Po upečení vezmete trdlo z ohňa a jeho špičkou švacnete o podlahu tak, aby sa trdelník uvoľnil. Následne ho pohodlne stiahnete z trdla a riadne posypete cukrom. Mišo sa po chvíli vaľkania cesta zadýchal, pri „šmudlení" cesta spotil, počas obaľovania orechmi začal vzdychať, a pri krútení trdla v peci už len prevracal očami. Pri uvedomení si, že šikovná gazdinka dokázala robiť všetky tieto úkony priebežne, bol zrelý na koronárku. Stačilo mu však nabaliť škatuľu tým, čo si vlastnoručne vyrobil, a hneď zmenil názor: „Existujú relácie, ktoré sa oplatí vyrábať."
Nehaňte ľud môj je relácia TV SME, venovaná rôznym podobám slovenského folklóru.
Ostatné diely relácie:
Marian Plavec o fujarách
Gajdoš Čalamacha o gajdách
Poznáte jednotlivcov alebo skupiny, ktoré folklór milujú, prezentujú, dokážu o ňom zaujímavo rozprávať a aj ho predviesť ostatným? Vedia tancovať, spievať, tkať, kuť, rozprávať o krojoch, valaškách, výrobkoch zo šúpolia, dreva, kovu, či z čohokoľvek iného? Ovládajú niečo, čo by obohatilo ostatných? Venujú sa činnostiam, ktoré postupne vymierajú? Pošlite nám tipy na karol.sudor(at)smeonline.sk.
Autor: foto Martin Kleibl
