Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Pred 100 rokmi, 30. marca 1910, v Skalici vzniklo Družstvo pre speňaženie domáceho priemyslu. Bola to prvá slovenská inštitúcia, ktorá sa zaoberala ľudovou umeleckou výrobou a predajom jej výrobkov. Koncom 19. storočia sa v Európe podstatne zvýšil záujem o slovenské ľudové umenie. Podnietili ho výstavy v Prahe, vo Viedni, ba dokonca v Moskve, na ktorých boli vysoko ocenené najmä čipky a výšivky zo Slovenska.
To sa stalo impulzom pre Andreja Kmeťa, Pavla Socháňa a Karola Antona Medveckého na organizovanie ich výroby a predaja. Začiatkom 20. storočia boli založené samostatné strediská - skalické Družstvo pre speňaženie domáceho ľudového priemyslu a v Martine, na podnet spisovateľky Eleny Márothy-Šoltésovej, účastinárska spoločnosť Lipa. Iniciátorom založenia družstva bol propagátor slovenského ľudového umenia zo Skalice MUDr. Pavol Blaho.
Na prípravných prácach sa zúčastnili jeho manželka Gizela a sestry architekta Dušana Jurkoviča Anna Jurkovičová a Emília Boorová. Na zakladajúcom zhromaždení v Skalici si družstvo vytýčilo za cieľ poskytovať zárobkové možnosti vidieckym ľudovým výrobcom, zachrániť tradičné výrobné vzory a techniky a propagovať slovenské ľudové umenie doma i v zahraničí. Väčšinu členov tvorili drobní podielnici vlastniaci jeden až dva podiely po 20 korunách.
Do zakladajúceho zhromaždenia malo Skalické družstvo 261 členov s 320 podielmi. Až do roku 1930 ho viedla ako tajomníčka Anna Jurkovičová, ktorá sa prejavila ako dobrá organizátorka. Využila pri tom svoje rozsiahle poznatky o slovenskom ľudovom výšivkárstve, ktoré nadobudla cestami po Slovensku. Skalické družstvo spolupracovalo s ľudovými výrobcami, najmä na západnom Slovensku. Patrili k nim niektoré obce v Senickom okrese (Hradište pod Vrátnom, Osuské a Hlboké - výšivka preťahovaná na tyle), oblasť v okolí Trnavy a Piešťan a neskôr aj z Detvy (výšivka krivou ihlou).
Družstvo skupovalo a predávalo umelecké výrobky z dreva, slamy, hliny, ale najmä ľudové kroje, čipkované posteľné a stolové súpravy, podušky, prikrývky a záclony, zdobené ľudovou výšivkou. Už v máji 1910 vystavovali Skaličania výšivky v Prahe a na jeseň aj v ďalších českých a moravských mestách. Keď v Luhačoviciach podľa návrhu Dušana Jurkoviča vybudovali Slovenskú búdu, obe sestry tam v kúpeľnej sezóne pôsobili - Emília Boorová ako vedúca búdy a Anna Jurkovičová ako zástupkyňa družstva.
Najvýznamnejším podujatím, na ktorom sa družstvo zúčastnilo, bola Slovenská výstava v Londýne v roku 1911. Družstvo pre speňaženie domáceho priemyslu od roku 1931 viedla ako tajomníčka Alžbeta Ozábalová, zaniklo koncom 40. rokov minulého storočia.
