PLAVECKÝ ŠTVRTOK. Haldy odpadkov, zlovestne vyzerajúce psy a umelohmotná rúra ako obecný vodovod a fontána zároveň. Na provizórnom námestí z udupanej hliny stojí veľký červený kríž s nápisom Misie 2002. Do osady v Plaveckom Štvrtku veľa návštevníkov nechodí. Jedinými „misionármi" sú obecní policajti. „Pôjdu s vami, aby vás nedohrýzli psy," hovorí pracovníčka obecného úradu.
Policajti sú mostom medzi obyvateľmi obce, ktorí by osadu najradšej zrovnali so zemou, a osadníkmi, ktorí sú odhodlaní svoje obydlia brániť pred „rasistami" z dediny. Ľudia z Plaveckého Štvrtka do sporu s osadou ťahajú vládu.
V liste ministrovi vnútra a vicepremiérovi pre menšiny sa sťažujú na chatrče stavané načierno v ochrannom pásme plynovodu a na území prírodnej rezervácie.
Demolujte, vypnite vodu
„Úplne by stačilo, aby sa uplatnil zákon," ponúka riešenie pani Anastázia, ktorá býva iba pár metrov od osady. Myslí tým, že obec má chatrče zbúrať, odstaviť obecnú vodu, za ktorú osadníci neplatia a poslať tam viac policajtov. Anastázia sa sťažuje na dennodenné krádeže, rinčanie okien a prepady.
Podobné skúsenosti má aj starosta obce Ivan Slezák. Osadníkov už vyzval, aby čierne stavby sami zbúrali. Obyvatelia chatrčí tomu nerozumejú. Pýtajú sa, prečo by si mali na postavenie svojho „domu" pýtať povolenie.
Plynové potrubie pod zemou iba pár metrov od domu ich nedesí. „Aký plyn? Ja tu žiaden nevidím," reaguje jeden z obyvateľov na otázku, či sa neobáva výbuchu. Konflikt sa vyostruje. Starosta chce presvedčiť súdy na povolenie chatrče zbúrať. „Budeme ich chrániť sekerami," zastrája sa jeden z Rómov.
Z komínov vychádza dym, drevo pochádza z neďalekej prírodnej rezervácie Bezedné. Riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Záhorie Dušan Valachovič hovorí, že viac ako výrub borovíc im prekáža nedovolený lov vzácnych a ohrozených druhov rýb v rezervácii.
Starosta upozorňuje aj na vysoký nedoplatok za vodu, ktorý dosiahol vraj už 10-tisíc eur a stále narastá. Obec chce jediný vodovod v osade vypnúť. Domáci však oponujú, že nebudú platiť za vodu, za ktorú už raz zaplatili. Z davu však vychádzajú aj hlasy o tom, že by predsa zaplatili, keby dostali splátkový kalendár.
Múry v hlavách
„Tí ľudia sa prakticky vôbec nestretávajú. Konajú na základe predsudkov," hovorí o situácii v Plaveckom Štvrtku Stanislav Daniel z Nadácie Milana Šimečku, ktorá sa snaží Rómom pomáhať. Chýba podľa neho najmä dialóg a ľudskosť. „Zbúrame im domy a urobíme z nich bezdomovcov?" pýta sa Daniel.
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ľudovít Galbavý navrhuje postaviť v obci nízkonákladové domy. Ministerstvo vnútra zasa navrhuje zriadiť okresné riaditeľstvo policajného zboru v blízkych Malackách.
Kolónia pri Plaveckom Štvrtku nemá nárok na eurofondy.
BRATISLAVA. Osada pri Plaveckom Štvrtku je najväčšia na západnom Slovensku, hovorí Stanislav Daniela z Nadácie Milana Šimečku. Z fondov Európskej únie na pomoc Rómom tam však nepôjde ani euro. Nachádza sa totiž v priveľmi bohatom regióne, iba pár kilometrov od Bratislavy. A podmienku na pomoc tak nespĺňa.
V osade, kde žije najmenej šesťsto obyvateľov, majú pritom podľa Daniela podobné problémy ako v osadách na východe a juhu Slovenska.
„Žijú vylúčení na okraji obce, je tam vysoká nezamestnanosť a chýbajú tam akékoľvek neformálne prepojenia na obec," hovorí Daniel.
Osada je podľa starostu Plaveckého Štvrtka Ivana Slezáka zberným táborom pre neprispôsobivých ľudí nielen zo Záhoria, ale napríklad i z východu. Z pôvodných trochštyroch chatrčí spred dvadsiatich rokov je dnes podľa neho v osade asi deväťdesiat.
Osady rastú a ich počet sa zvyšuje, ukazujú aj štatistiky Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Kým v roku 2000 evidovali 620 osád, o deväť rokov neskôr ich bolo už 691.
Nejde však už len o etnický problém. Slezák hovorí, že v chatrčiach pri Plaveckom Štvrtku žijú aj príslušníci majoritného obyvateľstva.Čo sľúbili: Vláda naďalej považuje riešenie rómskej problematiky za svoju prioritu. Na jej realizáciu bude podporovať všetky rozvojové programy s cieľom zlepšovať život Rómov a integráciu rómskej komunity do spoločnosti... Vo väčšej miere než doposiaľ budú v regionálnom rozvoji riešené sociálno-ekonomické problémy rómskej komunity s dôrazom na komplexný charakter prijímaných opatrení...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Komplexné riešenie rómskej problematiky by viedlo k zlepšeniu životnej úrovne marginalizovaných rómskych skupín i zníženiu napätia v spoločnosti. Malo by tiež pozitívne ekonomické dopady v dôsledku zapojenia ďalšej pracovnej sily do ekonomiky.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda do konca septembra 2009 nepokročila v čerpaní 180 miliónov eur (takmer 5,5 mld. Sk) vyčlenených na rómsku problematiku. Realitou je tiež rastúce napätie medzi väčšinovým obyvateľstvom a rómskou menšinou.
Zdroj: INEKO
