SKALICA. Na Záhorí by v blízkej budúcnosti mohlo vzniknúť viacero fotovoltaických elektrární. Len v Skalici minulý týždeň schválili zmenu územného plánu a vyčlenili takto štyri nové lokality, kde by tento druh elektrárne mohli záujemcovia umiestniť.
„Schválili sme zmenu územného plánu a lokality, kde môžu byť zavedené fotovoltaické elektrárne. Je to samozrejme treba k stavebnému povoleniu," hovorí primátor Skalice Stanislav Chovanec.
Podobných projektov by mohlo v regióne byť viac. Nekontrolovateľná výstavba slnečných elektrární však predstavuje podľa Ministerstva hospodárstva SR možné riziko ohrozenia bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy a môže mať negatívny vplyv aj na koncovú cenu elektriny. Uviedla to agentúra TASR.
Začať s výstavbou v Skalici môžu ešte tento rok
Kompletný územný plán sa bude ešte dopracovávať, hotový má byť podľa primátora niekedy v lete. Záujemcovia potom môžu získať stavebné povolenie a začať stavať.
„Na druhej strane sme si stanovili aj podmienky, ktorých sa ako primátor mám držať pri podpisovaní nájomných zmlúv, pretože investori chcú väčšinou ísť cez nájomné zmluvy," povedal Chovanec. Poslanci podľa neho rokovali o výške či dobe nájmu a ďalších podrobnostiach.
„Sme pripravení podpísať nájomné zmluvy, môže prebiehať územné konanie, ale stavebné povolenie môžeme samozrejme vydať až po schválení územného plánu," povedal skalický primátor.
Investorov už majú pripravených
Záujem o podobnú investíciu vraj už je. „V prvej fáze bol veľký záujem, potom sa firmy trošku stiahli, ale momentálne máme dve, ktoré majú reálny záujem fotovoltaické elektrárne u nás vybudovať," povedal Chovanec. V minulosti bol odpor, rovnako tak aj v skalickom mestskom zastupiteľstve, proti výstavbe veterných elektrární.
„My s fotovoltaikou máme skúsenosti, pretože takéto elektrárne fungujú v Sudomeřiciach, čo je prvá dedina od nás v Čechách," hovorí Chovanec.
Zmenu územného plánu podporujú aj poslanci. „Schvaľujem to. Mám pocit, že aj Európska únia dala členským štátom podmienku, že určité percento energie musia vyrábať z obnoviteľných zdrojov," povedal poslanec Mestského zastupiteľstva v Skalici Jozef Jurovatý. Jemu neprekážali ani veterné elektrárne.
Nie za každú cenu
„Určite nie sme nejako agresívni a nechceme, aby to tu bolo za každú cenu. Našou úlohou je vytvoriť podmienky a to sme urobili. V prípade, že budú investori úspešní, tak máme z toho budúci profit z nájmu," povedal Chovanec. Pozemky sú vo vlastníctve mesta. O stavbe podobnej elektrárne sa hovorí aj v Moravskom Svätom Jáne.
Výhody aj nevýhody
Fotovoltaická elektráreň vyrába elektrickú energiu zo slnečnej. Medzi jej výhody patrí, že sa dá vybudovať skoro všade a že neprodukuje nijaké škodliviny. Nevýhodou je však napríklad vysoká cena fotovoltaických článkov a nízka účinnosť, ktorá je samozrejme závislá aj na prírodných podmienkach lokality, kde je umiestnená.
Výhodu majú samozrejme oblasti s vysokým počtom slnečných dní. Elektráreň však podľa odborníkov vyrába energiu, aj keď je slnko za mrakmi. V noci však nevyrába. Dokáže však fungovať plne automaticky. Životnosť takejto elektrárne odborníci odhadujú na 15 rokov.
Fotovoltaická elektráreň v spomenutých Sudoměřiciach funguje od roku 2008 a ročne vyrobí 0,052 gigawat hodín energie.
Najväčšiu slovenskú fotovoltaickú eletráreň otvorili vlani v lete v Mlynskej doline v Bratislave. Projekt 460 fotovoltaických panelov stál asi 500-tisíc eur.
BRATISLAVA. Nekontrolovateľná výstavba slnečných elektrární predstavuje podľa Ministerstva hospodárstva (MH) SR možné riziko ohrozenia bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy a môže mať negatívny vplyv aj na koncovú cenu elektriny.
„Novelizačné ustanovenia zákona o energetike majú za cieľ eliminovať uvedené riziká lepšou reguláciou výstavby zdrojov prostredníctvom osvedčení, ktoré bude vydávať ministerstvo v súlade so stanoviskami prenosovej a distribučnej sústavy a regulačného úradu," uviedla pre TASR Dagmar Hlavatá z komunikačného oddelenia MH SR v reakcii na vyjadrenia projektovej manažérky SKREA (Slovak Renewable Energy Agency) Martiny Kolesárovej, ktorá považuje poslednú novelizáciu zákona o energetike pre rozvoj fotovoltiky na Slovensku za krok späť. Hlavatá konštatovala, že "značný záujem investorov o výstavbu slnečných elektrární, ktorý prinieslo schválenie zákona číslo 309 z roku 2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby, má preto aj negatívne aspekty".
Pripomenula, že novelizačné ustanovenia zákona zjednodušujú taktiež inštaláciu fotovoltických zariadení s menším výkonom na strechách, čo obmedzí záber pôdy. "Výroba elektriny v slnečných elektrárňach patrí k zdrojom s vysokou fluktuáciou výroby. Nie je dostatočne stabilná a na zabezpečenie spoľahlivej dodávky elektriny sú potrebné záložné zdroje," dodala.
"Výstavba slnečných elektrární v určitých lokalitách obmedzila rozvoj ostatných OZE, ktoré pri rovnakom inštalovanom výkone vyrobia v ročnom hodnotení niekoľkonásobne viac elektriny a ich výroba je rovnomerne rozložená celoročne. Okrem lepšej ročnej využiteľnosti tieto zdroje oproti fotovoltike aj menej vplývajú na zvyšovanie ceny elektriny pre odberateľov na Slovensku," spresnila Hlavatá. SKREA považuje poslednú novelizáciu zákona o energetike pre rozvoj fotovoltiky na Slovensku za krok späť.
"Je to jednoznačne spiatočnícky krok, pretože nastavuje limity," uviedla dnes na stretnutí s novinármi v Bratislave projektová manažérka SKREA Martina Kolesárová. "Našim zámerom je, aby trh reguloval regulátor - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, teda, aby trh bol regulovaný nastavenými cenami. Nie sme proti regulácii, ale sme za férovú a transparentnú reguláciu. Znamená to teda, aby podmienky boli nastavené dopredu tak, aby podnikatelia v sektore vedeli, čo majú očakávať," povedala manažérka SKREA.
Slovak Renewable Energy Agency bola zriadená v septembri 2006 ako nezisková organizácia na podporu obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku s dôrazom na solárnu elektrickú energiu. Agentúra okrem poskytovania konzultačných a poradenských služieb v oblasti obnoviteľných zdrojov energie reprezentuje záujmy fotovoltického priemyslu smerom k politickým inštitúciám na národnej a európskej úrovni. SKREA je od marca 2009 ako prvá organizácia na Slovensku členom renomovanej Asociácie európskeho fotovoltického priemyslu (EPIA).
