BRATISLAVA. Na Slovensku sa nachádza vyše 3000 druhov rastlín, z ktorých je približne jedna tretina zaradená do zoznamu ohrozených druhov. Nie všetky rastliny, ktoré sú v zozname, sú na pokraji vyhynutia, sú však aj také, ktorých je u nás už iba pár jedincov. Ako pre TASR objasnil Ľuboš Halada z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied, medzi vzácne druhy rastlín na pokraji vyhynutia patrí napríklad mečík močiarny, ktorý rastie už iba v dvoch lokalitách na Záhorí v okolí Veľkých Levárov.
Ako objasnil Halada, niektoré rastliny sú prirodzene vzácne, iné, naopak, museli ustúpiť pred industrializáciou a poľnohospodárstvom. Niektoré druhy miznú naopak v dôsledku opúšťania poľnohospodárskej krajiny, pretože pre ich existenciu je potrebné kosenie lúk či pasenie zvierat. Na Slovensku sú tiež problémom invázne druhy rastlín, ktoré agresívne potláčajú pôvodné rastliny.
Zničiť sa dá len chemicky
Najznámejší invázny druh je pohánkovec, ktorý nie je možné zničiť mechanicky, ale iba chemicky. Slovensko patrí svojimi prírodnými hodnotami k najbohatším krajinám Európy. Na území Karpát možno nájsť viac ako jednu tretinu európskych druhov rastlín, útočisko u nás nachádzajú aj ohrozené druhy ako orol kráľovský či sova dlhochvostá a prežívajú tu aj populácie medveďov, vlkov a rysov. Geografická poloha krajiny v strede Európy a na hranici Karpát a Panónskej nížiny podmieňuje bohatstvo diverzity flóry a fauny.
"Na Slovensku bolo dosiaľ opísaných viac ako 11.270 rastlinných druhov, viac ako 28.800 živočíšnych druhov a viac ako 1000 druhov prvokov," uvádza sa v správe o implementácii Dohovoru o biologickej diverzite v SR. K zachovaniu druhovej rozmanitosti (biodiverzity) majú prispieť najmä chránené územia. Na Slovensku sa nachádza 23 veľkoplošných chránených území ako národné parky a chránené krajinné oblasti a 1010 maloplošných chránených území ako napríklad národné prírodné rezervácie.
Nejde len o prežitie
Celková plocha chránených území vrátane ochranných pásiem predstavuje 24,88 percenta rozlohy Slovenska. Počet chránených území sa v priebehu jednotlivých rokoch mení z rôznych dôvodov. Dohovor o biologickej rozmanitosti ratifikovala SR v roku 1994. Dokument o biodiverzite sa poníma ako praktický nástroj na realizovanie a podporu trvalo udržateľného rozvoja a zachovanie tejto rozmanitosti. V samotnej konvencii sa uznáva, že nejde len o "prežitie" rastlinných a živočíšnych druhov, mikroorganizmov a ekosystémov, ale aj o človeka, jeho potreby, bezpečné potraviny, možnosti prípravy nových liekov, ďalej o pitnú vodu a zdravé ovzdušie.
