Žiaci na základnej škole šikanovali spolužiaka. Najsledovanejšia televízia takto prezentovala reportáž o brutálnom školskom videu. Učitelia to považujú za skreslené. Psychológ hovorí, že šikana sa podľa videa posúdiť nedá.
SENICA. „Pätnásťročného chlapca zvalili štyria spolužiaci na zem a začali biť. Vraj len preto, že nechcel ísť na počítače. Prosil ich, aby mu dali pokoj, no udierali ho stále viac," hovoril reportér hlavných Televíznych novín na Markíze v reportáži o šokujúcom incidente na Druhej základnej škole v Senici.
Dôkazom malo byť video, ktoré jedna zo žiačok natočila počas prestávky. Žiaci na ňom svojho spolužiaka na prvý pohľad surovo kopú, bijú a váľajú po dlážke. Dostalo sa do rúk chlapcovej starej mamy a tá zavolala práve Markízu. Rovnako incident nahlásila v škole. Televízia potom natočila reportáž.
Škola a televízia nemajú rovnaký názor
Učitelia a riaditeľ školy však hovoria, že reportáž bola „skreslená a účelovo zaujatá". Televízia sa bráni, že jej úlohou je „zastávať sa tých, ktorých práva sú porušované".
Pri pozornejšom pohľade na video podľa učiteľov vidieť, že chlapci svoju obeť nekopali, len pohyby napodobňovali. Aj sami chlapci hovoria, že išlo o „hru, o filmové divadlo" a že údery vždy v poslednom momente zastavili.
„Ak si pozorne pozriete zábery, naozaj tam nie je, že ho kopú. On sa tam dokonca usmieva, išlo len o náznaky, ktoré v skutočnosti neboli dotiahnuté, čo potvrdili sami žiaci. Mám pocit, že kopanec ani nedostal. Ale napriek tomu, deti sú živé tvory, akúkoľvek formu šikany v plnej miere odsudzujeme a ak sa náznak vyskytne, okamžite ho riešime," hovorí školská výchovná poradkyňa Ľubica Búzková. Poškodený chlapec však bojazlivo trvá na tom, že ho bili. Priznáva, že modriny mu naozaj nespôsobili. Hovorí, že všetky údery odrazil rukami. S útočníkmi ďalej sedáva v lavici.
„Dozor na chodbe bol riadne vykonávaný a celé sa to udialo za pár minút, pokiaľ sa bola dozorujúca učiteľka pozrieť, čo sa deje v inej triede. Celý incident však chceme doriešiť, nechceme sa k nemu otočiť chrbtom, vyvodíme z neho dôsledky, zoberieme si z neho ponaučenie, aby sa v budúcnosti nestávali čo i len náznaky nejakej formy šikany," hovoria učitelia.
Zábery z natočeného videa ukazujú, že to celé mohla byť aj drsná detská hra.
Do školy volali rodičov
Incident sa stal vo štvrtok 25. februára. V piatok ráno sa to v škole dozvedeli, ešte v ten deň zavolali aj rodičom vinníkov. „Najskôr som im predvolanie napísala do žiackych knižiek, bála som sa však, či to rodičom ukážu, a tak som rodičov ešte v ten deň aj obtelefonovala," hovorí triedna učiteľka Ingrid Kutálková.
Potom nasledovali týždenné prázdniny. „Hneď po nich v pondelok ráno som v škole o 7:40 mala šiestich rodičov, boli sme aj u pána riaditeľa, za dve hodiny potom prišla Markíza," povedala Kutálková. Žiakom navrhli znížené známky zo správania. V škole hovoria, že zo zákona viacej nemohli urobiť. Prípad odovzdali na odbor sociálnych vecí.
Prvý a druhý pohľad
Na realitu, ako ju popísala Markíza, však majú v škole ťažké srdce. Pokazilo sa tak meno školy, učiteľského zboru i mesta. „Video, ktoré si deti natočili, je po prvom vzhliadnutí naozaj hrozné, treba sa naň však pozrieť dôkladne. Keď sa ich na to spýtate, prečo to robili, myknú plecami, že len tak, že nemajú medzi sebou nijaké konflikty, dokonca spolu aj potom sedia v lavici. Ublížiť mu naozaj nechceli," povedala triedna učiteľka Kutálková.
Markíza však za svojou reportážou stojí. „Video šikanovania žiaka základnej školy v Senici je podľa nášho názoru brutálne, čo vo svojich výpovediach skonštatovali aj niektorí pedagógovia. Myslíme si, že našou úlohou je upozorňovať na podobné neduhy v spoločnosti a zastávať sa tých, ktorých práva sú porušované. Zároveň však v TV Markíza dbáme na to, aby sme týraným ešte viac neublížili," hovorí v stanovisku šéf spravodajstva Markízy Lukáš Diko.
Aj preto podľa neho neodvysielali video v plnom znení, ale náhodne z neho vybrali fotografie. Učitelia si naopak myslia, že pri ukázaní celého videa by bolo jasné, že o bitku nešlo a považujú to za účelové.
„Povedať, že reportáž bola neobjektívna, to je slabo povedané, to bol jednostranný pohľad. Predsa Markíza má natočené, že nemal nijaké následky, nijaké modriny, toho som bol svedkom. Dvakrát sa ho pýtali, aby ukázal modriny," povedal riaditeľ školy Krzysztof Siwiec. V reportáži o tom zmienka nebola.
„Sme presvedčení, že video zachytáva skutočné šikanovanie, dokonca bitku vo forme úderov či škrtenia. Šikanovanie považujeme za neprijateľné, bez ohľadu na to, či je jej obeťou bezproblémový alebo problémový žiak," hovorí Diko. Chlapec bol starší, niekoľkokrát prepadol a už viac rokov sa s ním ťahá problémová povesť. K celému incidentu malo prísť preto, že kvôli nemu nešla trieda na hodinu do počítačovej učebne.
Udierali ho vraj päsťami
Markíza odvysielala aj slová chlapcovej starej mamy, že sa to nestalo prvýkrát. A trvá aj na tom, že nedávno prišiel zo školy krvavý. Učitelia v spoločnom vyhlásení uvádzajú, že ak by bola brutalita spolužiakov taká intenzívna, ako ju vykresľuje aj reportáž, mal zákonný zástupca predložiť lekársku správu. „Po celom tele ho udierali päsťami, nevyhol sa ani kopancom," uvádzala reportáž moderátorka. Nijaké ošetrenie však nebolo nutné.
Celé správanie detí musia posúdiť odborníci.
„Šikana nemusí zanechať stopy na tele týraného, no samotní odborníci, ktorých sme v reportáži citovali, hovoria, že sa negatívne môže prejaviť najmä na psychike dieťaťa," hovorí o reportáži vedúci spravodajstva Markízy Lukáš Diko. V reportáži však nijaký odborník tento konkrétny prípad nepomenuje, že ide o šikanu. Len všeobecne hovoria, čo šikana môže spôsobiť.
Detský psychológ však hovorí, že prejavy šikany je komplikované posúdiť. „Vyvodiť na základe vybraného videozáznamu bez zváženia ďalších okolností (čo tomuto správaniu predchádzalo, v akej atmosfére sa to dialo, bližšie poznanie aktérov), že sa jedná o šikanovanie, určite neobstojí. Aj keď, na druhej strane, ponižovanie a posmievanie určite treba za šikanovanie považovať," povedal Pavol Mihály z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Senici. S deťmi práve z tejto triedy v minulosti pracoval.
Nasledujúci týždeň v škole plánujú rodičovské združenie, ktoré sa má venovať práve celému incidentu. Rovnako čakajú aj na výsledky vyšetrovania, ktoré začala prokuratúra.
Brutálna šikana alebo drsná detská hra
Obeť trvá na tom, že ho spolužiaci surovo bili. Údajní agresori sa bránia, že sa pri natáčaní videa aj on smial.
SENICA. Naozaj brutálne video sa minulý týždeň dostalo zo siedmej triedy na základnej škole v Senici až do správ na Markíze a do Nového Času. Išlo o brutálnu šikanu alebo drsnú detskú hru? Takto rozdielne ho hodnotia v triede poškodený a údajní agresori.
„Aká hra tam mohla byť, keď on pišťal, plakal, prosil, aby ho pustili a ešte tam kričali, aby ho umlčali? A keď by chcel ísť žalovať, tak ho všetci držali a nemohol sa ani pohnúť a ešte stáli pri dverách," povedala stará mama obete Gabriela Polakovičová. Nebolo to podľa nej prvýkrát, krvavý vraj prišiel domov aj minulý rok. To spolužiaci však odmietajú.
„Oni ho ani nebili, ešte sa usmieval a nám hovoril, že ho to ani nebolelo, a všade hovorili a písali, že plakal, že mu robia všetci zle," povedal jeden zo žiakov v triede. Video podľa neho vyzerá akoby chlapca naozaj surovo bili, ale vraj to nebolo až také. To isté hovorí aj samotný iniciátor údajného napadnutia. „Ak by to bola hra, tak ho pustia von, ale nechceli ho pustiť ani na záchod. Chlapec opľzlo nenadáva, s nikým sa ani doma nebije, však je to na ňom vidieť, že on sa bitky bojí," trvá na svojom babka. Keď videla video, tak sa vraj rozplakala.
Bez modrín, ale na inú školu
„Nie, modriny som nemal," hovorí bojazlivo a hanblivo o incidente sám chlapec. Nikto ho ani neprehliadal.
„Chlapec sa bojí chodiť do školy. Čo je toto za robota?" hovorí zasa jeho mama. „Pôjde inam, na tejto škole ho nenechám, sme s ním boli dvakrát aj na psychiatrii. Pôjde do osobitnej, tá je strážená a bude pokoj," hovorí stará mama. Chlapec však inam veľmi nechce a nie je to podľa odborníkov ani nutné.
Celý incident, ktorý v triede dievčina natočila, sa začal pred hodinou nemčiny. „Pani učiteľka hovorila, že ideme na počítače, ja som povedal, že tam nejdem a tak sme zostali v triede. Potom sme prišli do triedy, jeden ma chytil pod krk, hodil ma na zem, pridali sa aj ďalší a začali ma kopať," povedal chlapec. Modriny nemal podľa vlastných slov preto, že sa všetkým kopancom ubránil rukami.
„Všade písali, že on plakal, ale on sa smial a nemal na sebe ani škrabanec," povedal jeden zo spolužiakov. „Mala som z toho pocit, že normálne, že sa hrali," hovorí dievča, ktoré záznam natočilo.
Jeden incident sa už odohral aj o prestávku skôr. „Som predtým jedno dievča pleskol po hlave a prišiel mi to ďalší spolužiak vrátiť," povedal chlapec.
Vzájomné vzťahy vraj ani teraz narušené nie sú. „Normálne sa spolu bavíme. Ak ideme napríklad na krúžok, tak on nás ešte počká. Normálne sa s nami baví aj po tom celom incidente," povedal chlapec, ktorí mal byť hlavným iniciátorom napadnutia. Hovorí, že ublížiť nikomu nechceli.
Pozorovateľ sa môže mýliť
„Dôležitá je skutočnosť, ako samotné dieťa, ktorému je ubližované, prežíva takéto správanie," hovorí detský psychológ Pavol Mihály. Náhodný pozorovateľ podľa neho môže isté správanie subjektívne vnímať ako veľmi závažné a zraňujúce, ale v prežívaní dieťaťa to nemusí mať taký veľký význam. „Samozrejme, že to platí aj naopak. Niektoré veci, ktoré dospelí banalizujú, môžu v skutočnosti dieťaťu spôsobovať značné utrpenie," povedal Mihály. „Má to prokuratúra a uvidíme, čo bude ďalej," povedala stará mama.
Michal Trško
Prehlásenie učiteľov
SENICA. Pedagogický zbor na 2. Základnej škole v Senici odsudzuje šikanu vo všetkých jej podobách, ale spôsob, akým bol tento prípad odprezentovaný v médiách, je skreslený a účelovo zaujatý. Každý náznak nevhodného správania žiakov riešime všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré nám vyplývajú zo zákona.
Ak by bola brutalita spolužiakov taká intenzívna, mal zákonný zástupca predložiť lekársku správu. Incident bol okamžite riešený so žiakmi a následne na to aj so zákonnými zástupcami (hneď na druhý deň ráno).
Častým iniciátorom sporov v triede bola práve ,,obeť údajného" šikanovania. V súčasnosti sa konflikt ešte vyšetruje nezávisle od vyšetrovania ostatných inštitúcií. Pedagogický zbor odmieta jednostranný pohľad verejnosti na vec.
Žiaci sú živé tvory, nie stroje, a my vieme, že treba s nimi neustále pracovať a výchovne ich ovplyvňovať, poprípade sa snažiť naprávať výchovné chyby v rodine. Sme si vedomí toho, že šikana je veľmi nebezpečný jav v spoločnosti, a preto sme vždy zodpovedne pristupovali aj pristupujeme k riešeniu výchovných problémov na škole.
Učitelia 2. základnej školy v Senici
Psychológ: Na odsúdenie video nestačí
Pomenovať šikanu na základe videonahrávky sa nedá, treba poznať situáciu komplexne. Pre MY Týždenník pre Záhorie to povedal Pavol Mihály, sociálny pracovník Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Senici
Čo vo všeobecnosti považujeme za šikanu?
"Šikanovanie viacerí odborníci definujú ako zámerné správanie, ktorého cieľom je ublížiť inému človeku, či už fyzicky alebo psychicky. Šikanovanie teda nezahŕňa len priame fyzické útoky - bitka, kopance, údery päsťou, ale aj psychické formy ublíženia - posmievanie, zosmiešňovanie, hanlivé prezývky, ale aj ničenie vecí alebo práce, izolácia od ostatných členov skupiny, vyhrážanie, vydieranie a podobne.
Pričom je dôležité, že tieto aktivity a útoky sa opakujú; jednorazové útoky sa za šikanovanie zväčša nepovažujú. Ďalším dôležitým kritériom je aj nepomer síl medzi útočníkom a obeťou, obeť nie je schopná sa brániť, alebo odpor je veľmi nevýrazný. Obeťou zvyčajne býva jedno dieťa, útočníkov niekoľko.
Dôležitá je aj skutočnosť ako samotné dieťa, ktorému je ubližované, prežíva takéto správanie. Náhodný pozorovateľ môže isté správanie subjektívne vnímať ako veľmi závažné a zraňujúce, ale v prežívaní dieťaťa to nemusí mať taký veľký význam; samozrejme, že to platí aj naopak: niektoré veci, ktoré dospelí banalizujú, môžu v skutočnosti dieťaťu spôsobovať značné utrpenie."
Aké môže mať pre deti následky?
"Pre následky šikanovania platí pravidlo, že čím dlhšie mu je dieťa vystavené, tým vážnejšie následky môže mať. K základným následkom patrí, že dieťa sa bojí chodiť samotné do školy, alebo nechce do školy chodiť vôbec (bez udania dôvodu), začne mať nevysvetliteľné absencie z vyučovania, náhle sa zhoršuje jeho prospech. V škole býva často osamelé, izolované od ostatných, začína prejavovať zlobu, výbuchy hnevu voči svojim blízkym, čo predtým nerobilo.
K závažnejším následkom patria neurotické príznaky, strata komunikácie s okolím, uzatváranie sa do seba, vznik somatických problémov (najmä pred odchodom do školy ráno alebo večer - nevoľnosť, zvracanie, bolesti brucha, hlavy a pod.). Nepríjemným následkom môže byť aj to, že dieťa sa postupne naučí, že nesmie dôverovať ostatným ľuďom, že nemá žiadnu hodnotu, že silným a bezohľadným patrí svet."
Prečo deti začínajú šikanovať iných?
"Medzi hlavné príčiny patrí nedostatočná mediálna výchova v rodine, dieťa si chce vyskúšať to, čo videlo v televízii alebo v PC hre, na internete; odplata - dieťa chce cez iné deti vrátiť to, čo samotné zažíva v domácom prostredí; túžba po moci, niekoho ovládať; tlak partie - robiť to, čo sa od chlapa očakáva; nuda a túžba po silných zážitkoch; krutosť dieťaťa, získanie obdivu od ostatných; zvedavosť, ako to funguje, čomu je druhé dieťa ochotné sa podriadiť, ako ďaleko môže v šikanovaní zájsť. Ale najzákladnejšou príčinou zostáva nedostatočná citová výchova v rodine, nahrádzanie nezáujmu rodičov darmi, neefektívne využívanie voľného času detí."
Bol by nejaký rozdiel v tom, ak by na videu bola natočená detská hra, pri ktorej deti obeti fyzicky neubližujú, ale by ho ponižovali, vláčili po zemi?
"Miera vnímania nebezpečnosti určitého správania, je veľmi subjektívna. Vždy je dôležité, ako to všetko prežíva obeť. Vyvodiť na základe vybraného videozáznamu bez zváženia ďalších okolností (čo tomuto správaniu predchádzalo, v akej atmosfére sa to dialo, bližšie poznanie aktérov), že sa jedná o šikanovanie, určite neobstojí.
Aj keď, na druhej strane, ponižovanie a posmievanie určite treba za šikanovanie považovať. Nehovorím, že takéto správanie je bežné a malo by sa tolerovať. To určite nie. Osvedčil sa prístup, kedy každé správanie, ktoré má alebo pripomína šikanovanie, je primeraným spôsobom sankcionované. Deti by mali vždy vedieť, že sa to v škole netoleruje a pedagóg ho nikdy neprejde bez povšimnutia. Tým nepriamo vyzýva aj ostatné deti, aby keď uvidia takéto správanie, upozornili pedagóga. Chcem zdôrazniť, že šikanovanie je jav, ktorý môžeme pochopiť len ak poznáme celé pozadie konfliktu, musíme ho vnímať veľmi komplexne, pretože ak vyberieme len nejakú časť (v tomto prípade videozáznam z triedy), môže to značne nesprávne ovplyvniť náš úsudok a následné efektívne riešenie situácie."
Mohlo byť dôvodom takéhoto správania fakt, že sa deti natáčajú na mobil?
"Prax potvrdila, že deti vo vedomí, že sú v úlohe hercov, ich „vyburcovalo" k extra hereckým výkonom. Nikdy by však takáto „zábava" nemala byť na úkor niektorého dieťaťa, nemalo by byť niekomu ubližované. Z videozáznamu sa nedá usudzovať, či išlo o zábavu alebo divadlo, preto to môže u laického diváka vyvolať možno žiadaný efekt brutality a násilia."
Je dôkazom niečoho, ak sú obeť aj agresor (v tomto prípade ich bolo viac) kamaráti aj pred aj po incidente?
"Ak by bol medzi nimi naozaj kamarátsky vzťah aj pred aj po incidente, tak by to svedčilo o tom, že tá vizuálna stránka spracovania videozáznamu bola hraná iba „akože", na efekt. Pri dlhotrvajúcom šikanovaní môžme nájsť akúsi chorobnú symbiózu medzi obeťou a agresormi, kedy obeť zo strachu pred ďalším krutejším šikanovaním udáva, že to sú jeho kamaráti a že je to len hra. Na druhej strane môžu byť aj útočníci vystrašení, čo tou nahrávkou spôsobili a preto radšej ustupujú pred tlakom pedagógov a médií do úzadia a snažia sa to uhrať na nevinnú zábavu medzi sebou. Skrátka, keby bolo odhaľovanie a riešenie šikanovania medzi deťmi jednoduché, bola by práca pedagógov a odborníkov s týmto javom oveľa jednoduchšia."
Michal Trško
