Však to nie je tak dávno, čo sme boli hádam všetci nešťastní, že nemáme biele Vianoce. Snehu nebolo nikde, dokonca sa niekde aj vyliala voda do pivníc, Silvester bol na blate. Potom v januári nasnežilo. Chvíľku síce bolo trošku radosti, ale len niekde a krátko.
Pre zamrznutú Moravu nepremáva kompa, pre snehové záveje nepremávali vlaky, meškali či havarovali autobusy. Už aby ten sneh zmizol, počúval som po dvoch bielych týždňoch. Ako radi by si ho aspoň trošku vzali na olympiádu. Tam ho museli dovážať tatrovky, koľký to prepych. U nás sme sneh mali, a nechceli sme ho.
A tak nám v minulý piatok začalo pršať a po snehu už veľa stôp nezostalo. Lenže sa premenil na vodu a tá sa začala pomaličky vylievať z korýt. A zasa je zle? Kedy už bude konečne dobre? V lete bude zase veľmi teplo, málo vlahy, prípadne veľmi zima alebo veľa vlahy.
Dlho som sa tomuto chcel vyhnúť a tváriť sa, že na mňa je počasie krátke. Mal som jedny topánky a tie sa dali nosiť stále. Je pravda, že v nich v zime bola trošku zima a v lete zasa trošku teplo, ale čo, dalo sa to vydržať.
Len keď mi do nich na jeseň začalo tiecť, pochopil som, že nad počasím nevyhrám. Keď na mňa nemohlo ani teplom ani zimou, počkalo si pár rokov a keď už som cez dieru pretlačil aj prst, natiekla mi tam voda.
Raz som počas tých zasnežených a zamrznutých dní, to už mi do topánok netieklo, ale bola v nich zima, videl aj cestárov so snehovou frézou. Ako v Rusku, okomentoval to ktosi. Fakt, ako v Rusku. Nikdy som tam nebol, ale teraz som mal možnosť vidieť, ako to tam asi vyzerá. A aj pol roka. Vraj v Moskve, keď naozaj mrzne, zamrznú aj bankomaty. Takže to sme na tom stále dobre.
Zašiel som teda k bankomatu, vybral si peniaze a kúpil si topánky nové. Počasie som tak zasa vnímal celkom inak. Nuž, základom sú nohy v suchu, hovorilo sa kedysi.
Teším sa, že sa budeme spolu takto stretávať na stránkach našich spoločných novín. Želám ešte úspešnú poslednú guľovačku, snáď sa to ešte stihnúť dá a hádam tento rok bude bez záplav.
S pozdravom váš Matej...