KÚTY. Počas uplynulých sviatkov nebolo na Záhorí snáď jedinej obce či mesta, kde by nemali vlastný Betlehem. Či už na námestiach alebo v kostoloch z dreva, slamy, betńonu ... použitý materiál pri stavbe tohto cirkevného námetu bol naozaj rôznorodý a autor poväčšine anonymný.
Len vymieňal, nič nelikvidoval
Nám sa tesne po začiatku Nového roka podarilo pristihnúť pri kostole v obci Kúty chlapa, čo na prvý pohľad likvidoval obecný Betlehem umiestnený pod sochou Andreja Radlinského.
Po zvedavej otázke, či nie je priskoro na odstránenie tohto biblického výjavu, nám odpovedal „ale veď ja nič nelikvidujem, len z dôvodu omedzeného priestoru vymieňam pastierov za Troch kráľov !" a hneď nás aj ako tvorca tohto betlehému pozval na návštevu k nemu domov, čo sme z časových dôvodov museli odriecť.
Na dvore betónový i skutočný vnúčik
No minulý týždeň sme v Kútoch zazvonili u dverí pána Waltera Malíka, pretože on bol tým, kto vymieňal sochy a vlastne aj autorom finálnej podoby „Kúcanského betlehéma". Hneď za bránou jeho dvora nás vítala socha z betónu.
„To je môj vnúčik" a naozaj po pár sekundách sa v dverách zjavila aj živá predloha sochy. „ten kreslí, a už začal tiež tvoriť z hliny" pochválil sa pán Malík. Pri porovnávaní podoby predlohy a diela sme ešte netušili aká rôznorodosť čo sa týka výtvarného prejavu nás čaká.
Okrem betónových sôch vnúčika a Božieho milosrdenstva „toto je zmenšenina, na cintorín som vyhotovil väčšiu podobu Božieho milosrdenstva", sme mali možnosť obdivovať práce z hliny, drevené platiky, maľby a nakoniec nás usadil svojim výtvormi z marcipánu „tie vyrábam, keď manželka robí pre niekoho z rodiny tortu".
Chcel byť cukrárom, musel sa stať murárom
Pri otázke, ako zvláda tak rôznorodý materiál, nám povedal: „Viete, v mladosti som chcel byť cukrárom, no nedovolili mi a musel som sa vyučiť za murára. Preto zvládam aj betón, aj hlinu a aj marcipán." Pri pohľade na ním stvorenú Poslednú večeru z vypálenej hliny, ktorá má čestné miesto u Malíkovcov v obývačke sme nevdojak spomenuli, že podobným spôsobom spracovaný námet sme videli aj v areáli kostola v Kútoch.
„Máte pravdu, aj tá hlinená kalvária okolo nášho kostolíka je moja práca a taktiež poblíž stojaca socha panny Márie Lurdskej" a pri tom v hlase pána Malíka nebolo cítiť žiadnu pýchu. Práve naopak, čistá pokora.
„Som rád, že som na staré kolená pre svoju obec mohol takéto cirkevné výjavy vytvoriť , a nazabudnite pripomenúť, že Betlehém som nevyrobil sám. Pri zaodievaní sôch mi nezištne pomohli ako moja žena Mária tak aj pani Justína Komorná z Kútov. A o osvetlenie sa postaral pán František Juriga, im vďačím veľkou mierou za to ako náš Kúcanský Betlehém teraz vyzerá!"
Na veku nezáleží
Je chvályhodné, že pán Walter Malík napriek svojmu pokročilému veku (má 70 rokov) a zdravotnému handicapu, rozmýšľa nad tým, čo si prikúpiť „do vercajchu", aby zvládol ďalšie techniky výroby sôch a výtvarných diel.
„Neplánujem si, ráno vstanem a pokračujem v predtým započatej práci a ďakujem bohu, že v nej môžem pokračovať."
No a my sme sa s ním rozlúčili so želaním aby ho čakalo ešte čo najviac takých prebudení a rán, aby mohol pokračovať na svojich rozrobených dielach.
Autor: Marian Holenka
