Ivan Jakeš už myslí na budúcoročnú Rally Dakar

Skúsený slovenský motocyklista Ivan Jakeš z Brezovej pod Bradlom si určite nepredstavoval taký koniec svojho účinkovania na nedávno skončenom 32. ročníku Rally Dakar.

Súťaž mal veľmi dobre rozbehnutú, dokázal sa prebojovať do TOP desať vo svojej kategórii, čím len potvrdil, že patrí do absolútnej svetovej špičky tohto podujatia. V úvode siedmej etapy pre technické problémy na motocykli a následnom páde musel predčasne odstúpiť z deviateho miesta priebežného poradia. Aj tento výsledok jasne naznačuje, že nesklamal, a dá sa predpokladať, že nebyť poruchy jeho motorky určite by sa pokúsil svoje postavenie vo výsledkovej listine vylepšiť.
Po odstúpení sa nechcel dlho zdržiavať v Čile ani v Argentíne a hľadal si čo najrýchlejšie letecký spoj, aby sa dostal domov k svojej rodine a blízkym.

Ivan, aká bola cesta domov?
- Dlhá a boľavá, ale prežil som ju. Nemal som priamy spoj, ale niekoľko ráz som prestupoval, pričom v Amsterdame som čakal tuším šesť alebo osem hodín na lietadlo do Prahy.

S čím vás privítali doma vaše dve baby, priateľka Alenka a dcéra Klárka?
- V prvom rade si privstali a mal som nachystanú sošovičku na kyslo ráno o štvrtej. Moja Alča vie, že to je moja najobľúbenejšia polievka. Chcela ma niečím potešiť a urobila mi ňou radosť.

V jednom z rozhovorov ste hovorili, že Dakaru máte plné zuby. Ako ste to mysleli?
- Tým, že som vypadol, som tento ročník uzavrel. Nemal som ani chuť zostať pozerať sa na preteky, ale snažil som sa čím skôr dostať domov.

Po vypadnutí prevláda rozčarovanie i sklamanie!
- Už som to neraz povedal a podľa toho príslovia musí byť napríklad taký Einstein navoňaný frajer oproti mne, pretože toľko smoly, čo mám, si neviem vysvetliť.

Čo predchádzalo pádu a následnému odstúpeniu?
- Predpokladám, že nejaký kameň sa mi dostal do reťaze, ktorá sa roztrhla a narobila poriadnu paseku. Ja som preletel cez riadidlá, tvárou som rozbil navigačné prístroje. Reťaz mi úplne rozbila spojku, odtrhlo olejovú hadicu a boli tam aj ďalšie veci, ktoré sa na mieste nedali opraviť, iba vymeniť celý motor.

Koľko času ste strávili pri motorke, kým po vás prišli?
- Po páde som bol doráňaný a celý ubolený a veľa si nepamätám. Údajne pri mne zastalo viacero jazdcov, ale ja si spomínam iba na Randíska, ktorý štartoval pol hodiny po mne. Skúšal som niečo s motorkou urobiť, ale videl som, že to nemá význam, a tak som čakal na zberné auto a komunikoval s usporiadateľmi.

Ivan Jakeš so svojím motocyklom.

Tvár teraz hýri všetkými farbami?
Už je to lepšie, ako to bolo pred týždňom. Ak sa mi niekedy spraví modrina, tak veľmi rýchlo ustúpi. Nie som nejako opuchnutý, mám ešte oko trocha podliate, trocha bolí prehryznutý jazyk. Zlomený nos tiež pobolieva, ale už je v poriadku. Ešte pár dní si dám pauzu a od pondelka už zase začnem trénovať a pripravovať sa na sezónu a budúcoročný Dakar.

Ako ste vnímali súťaž do siedmej etapy?
- Prvá tretina súťaže sa jazdila veľmi rýchlo, pričom mne sa išlo veľmi dobre. Neurobil som žiadnu vážnu chybu a bol som spokojný. Počas tých šiestich etáp som spadol asi dvakrát, ale išlo skôr o položenie motorky pri pomalej rýchlosti. Jazdilo sa mi perfektne a strácať dve hodiny na prvého na tejto súťaži nie je až tak veľa. Žiaľ, v siedmej etape som spadol a poškodil som motorku natoľko, že to bola pre mňa neriešiteľná situácia. Som sklamaný, ale už teraz rozmýšľam nad novým ročníkom.