"Vianoce sú obdobím, keď sa usilujeme ostatných členov rodiny prekvapiť. Darovať domáce zviera ako prekvapenie pod stromček bez toho, aby o tom vedeli všetci členovia rodiny, je nezodpovedné," dodal.
Domáce zviera by sa podľa odborníka malo postupne stať členom rodiny, a ak naň nie sú všetci jej členovia dostatočne pripravení, takýto dar môže spôsobiť viac starostí ako radosti. "Samozrejme, že môže ísť o situáciu, keď príchod zvieraťa rodina dlhší čas už plánuje a rozhodne sa na to využiť Vianoce. Ale žiaľ, najmä v povianočnom čase sa často stretávame s prípadmi, keď ľudia prichádzajú s konštatovaním, že to nebolo najvhodnejšie prekvapenie," upozornil s tým, že darovať zviera ako úplné prekvapenie nie je vhodné.
Na príchod zvieraťa do rodiny je podľa Braunera potrebné sa najskôr dôkladne pripraviť. "Podľa druhu zvieraťa treba pripraviť určité zoohygienické podmienky. Zviera musí mať svoj priestor, mali by sme vedieť, čo bude starostlivosť oň vyžadovať, musíme vedieť, ako sa má stravovať, akú veterinárnu starostlivosť potrebuje, mali by sme vedieť aj o zdravotných negatívach, ktoré môžu nastať," spresnil. Živé vianočné darčeky sú najčastejšie určené deťom. V každodennom pracovnom stereotype však rodičia často zisťujú, že dieťa sa o zviera ešte nevie alebo nechce starať a sami na jeho opateru nestačia. Pripravenosť detí na zvládnutie starostlivosti o domáce zviera závisí od veku dieťaťa a druhu zvieraťa.
"O nejaké menšie hlodavce - králika, morča alebo škrečka sa vie dieťa za pomoci rodičov starať od veku 4-5 rokov, pri psoch to závisí od typu psíka. Inú starostlivosť vyžaduje 1.5 kilogramová čivava ako 70 kilogramový írsky vlkodav," zhodnotil Brauner. Pokiaľ rodičia nevedia v starostlivosti o psa dieťaťu pomôcť, neodporúča darovať dieťaťu psa v predškolskom veku, hoci je najobľúbenejším domácim zvieraťom. Náročnosť starostlivosti o psa alebo mačku je iná aj v závislosti od podmienok bývania. Inú úroveň vyžaduje starostlivosť v byte, inú v rodinnom dome. "Byt však nie je úplné kritérium pre rozhodovanie, či psíka máme mať, alebo nie," konštatoval. Pes, ktorý je v byte a trikrát denne s ním ideme von, prichádza do styku s inými psami, môže mať psychicky podstatne bohatší život, môže byť podstatne viac socializovaný ako pes, ktorý je vonku pri dome, behá sám po záhrade a nemá dostatočný kontakt s majiteľom, členmi rodiny a inými psami.
Vo veľa prípadoch sa má pes lepšie v byte ako vonku na záhrade rodinného domu. "Pre psa je totiž dôležité to, ako sa k nemu správa majiteľ a nie to, kde žije," vysvetlil. Za optimálny model pokladá situáciu, keď pes môže žiť vonku, samozrejme v prípade, ak ide o plemeno na to určené, zväčša služobné alebo poľovné plemená, a má dostatočnú pozornosť a starostlivosť majiteľa a potrebný výbeh. Medzi pracovné plemená patrí napr. nemecký ovčiak, doberman, rotvajler. K poľovným plemenám sa zaraďujú všetky druhy stavačov, sliedičov a veľká väčšina teriérov. Do bytových podmienok a pre deti sú vhodné najmä spoločenské plemená psov, pudlíky, čivavy, yorkshirské teriéry. Týchto plemien existuje približne tristo druhov a sú to plemená určené na to, aby boli v byte v čo najužšom kontakte s človekom. "Starostlivosť o zvieratko vychováva u dieťaťa predovšetkým pocit zodpovednosti. Pre dieťa je dôležitý aj kontakt so živým tvorom, ktorý potrebuje láskavú ruku. Dieťa ho na druhej strane musí vedieť vychovávať, trvať na dodržiavaní výchovných príkazov," uviedol odborník. Zároveň dodal, že aj vtedy deti zistia, že nielen ony musia byť vychovávané, ale samy vychovávajú a pochopia dôležitosť výchovy. "Nezanedbateľným aspektom je v súčasnosti samozrejme aj ich zdravý pohyb na čerstvom vzduchu," uzavrel Brauner.
