Článok pokračuje pod video reklamou
Asi dvadsiatka ľudí sa zišla v Mokrom Háji na verejnom prerokovaní výstavby veterného parku. Hoci väčšina ľudí bola za, prívrženci a odporcovia elektrární sa nevyhla ani slovným prestrelkám.
MOKRÝ HÁJ. Vplyv veterných elektrární na zdravie, ich dopad na životné prostredie či ráz krajiny alebo vznik stroboskopického efektu. Aj tieto otázky zamestnávali minulú stredu podvečer ľudí v miestnom kultúrnom dome, kde sa stretli so zástupcom investora Enairgy Veterná energia.
Poľovníci sú proti
Proti veterným elektrárňam v obci boli predovšetkým štyria miestni poľovníci. „Určite je takých ľudí viac, ale rezignovali," povedal jeden z nich Miroslav Samson, ktorý je zároveň iniciátorom petície proti výstavbe veterného parku. Vadí mu predovšetkým, že vysoké turbíny budú pôsobiť cudzo a neprirodzene zasiahnu do vidieckeho rázu krajiny. „Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Už tu máme smetisko, ktoré nás bude roky ničiť a teraz nám sem dajú vrtule. Nevieme, čo to za dvadsať rokov spraví," povedal.
V obci ziniciovali aj petíciu proti veternému parku. FOTO SME - MICHAL MIRONOV
Naopak, za výstavbu veterného parku boli dôchodcovia, ktorí sa do hlučných poľovníkov neraz pustili. „Ale áno, mne sa to pozdáva. Neobávam sa toho," povedala Terézia a obvinila poľovníkov z toho, že miestnych ľudí nabádali na to, aby nasilu podpísali petíciu proti elektrárňam. Samson to však popiera. „Keď nechcem, tak to predsa nepodpíšem," povedal.
Ľudia zámer vítajú, niektorí váhajú
Za veterné turbíny v katastri obce je aj dôchodkyňa Mária. „Vždy je to zdravšie, ako atómové elektrárne. Veda ide dopredu. Všetko je na elektriku, niekde sa musí vyrábať," povedala. Názor na veterný park si zatiaľ nevytvorila Petra, ktorá mala na investora niekoľko otázok. „Nie som za, ani proti, prišla som sa len presvedčiť. Nemám žiadnu obavu, len, že firma nedodrží svoje slovo," reagovala.
Slová miestnych poľovníkov nahnevali aj miestnu poslankyňu. Tú zaujímalo zdravie ľudí. FOTO SME - MICHAL MIRONOV
Rozohnení poľovníci si servítky pred ústa nedávali. „Vy sem dôjdete a za každú cenu to chcete presadiť. Viete koľko ľudí sem chodí a predávajú hrnce, aká je záruka? Kúpia si ich, dôjdu domov a zistia, že je to je to k ničomu," polemizoval jeden z nich. Ďalší vyjadril domnienku, že „všetko je už vopred dohodnuté", na čo sa ohradil aj samotný starosta Peter Pobuda.
Starosta sa rozohnil
„Niektoré slová ma doslova zarážajú, nepoviem, že urážajú," reagoval. „Neosobujem si žiadne právo rozhodovať za občana. Už niekoľkokrát som povedal, že pre obec bude dôležitý dopad na životné prostredie, dopad na občana a ekonomická otázka. Neviem, kto má tú drzosť šíriť v dedine, že je všetko upečené," dodal.
Starosta ešte v septembri vyhlásil miestne referendum, v ktorom ľudia mohli hlasovať, či sú proti výstavbe veterných elektrární. Referendum však bolo neplatné, keďže sa ho nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. „Za to, ako to dopadlo, nemôže starosta," povedal. Dodal pritom, že zo strany poľovníkov čakal ďaleko väčšiu agitáciu. „To nebola starostova akcia, starosta vám dal možnosť sa vyjadriť. Nie je o ničom rozhodnuté, vyprosím si takéto názory na zastupiteľstvo a starostu," dodal.
Starosta tvrdí, že "nič nie je upečené." FOTO SME - MICHAL MIRONOV
Vo veternom parku Mokrý Háj plánuje investor postaviť pätnásť veterných elektrární. „Šesť je navrhnutých v Mokrom Háji, štyri v Popudinských Močidľanoch a päť v Radošovciach," povedal zástupca investora Patrik Križanský. Na rozdiel od Cerovej, má ísť o nové turbíny. „V Nemecku je trend, že turbíny po desiatich rokoch vymieňajú za lepšie a modernejšie. Budeme zaviazaní, že veterný park tu bude dvadsať rokov. Potom budeme musieť dať pôdu do pôvodného stavu a zrekultivovať ju," vysvetlil.
Okrem toho, že elektrárne môžu byť turistickou atrakciou, investor obciam sľubuje aj finančný prínos rádovo v stotisíc korunách ročne. „Závisí to od počtu veterných elektrární v obci, pričom sa sama rozhodne, na čo tieto peniaze investuje," dodal. Starostovia obcí sú veterným elektrárňam naklonení. Odmietli ich však zástupcovia dotknutého mesta Skalica. Obávajú sa totiž negatívneho dopadu na krajinu a na cestovný ruch.
