Dopady krízy cíti už aj mesto. Poslanci mestského zastupiteľstva v Senici prijali balíček úsporných opatrení na zmiernenie dopadov finančnej krízy. Jeden z poslancov však tvrdí, že sa prijali neskoro.
SENICA. Zmrazenie 13. platov mestských zamestnancov či odmien pre primátora a jeho zástupcu, obmedzené služobné cesty ale aj obmedzená prevádzka krytej plavárne. To je len malý zlomok opatrení, ktoré prijali mestskí poslanci. Primátor mesta Ľubomír Parízek však presne nekonkretizoval, ktoré sú podľa neho najdôležitejšie. „Malé aj veľké, všetky sú dôležité. Každý vedúci oddelenia a každá inštitúcia vzala zo svojho, čo sa dalo a dali to na oltár vlasti," okomentoval primátor. Vytvorenie protikrízových opatrení im trvalo takmer dva mesiace. To, či budú pre mesto postačujúce, sa ukáže až v budúcnosti.
Opatrenia sa podľa poslanca mali prijať skôr
Podľa poslanca Antona Cibulu (KDH) sa však opatrenia mali prijať už skôr. „Avizoval som, že s tým treba niečo robiť. Už v prvom polroku som dal návrhy na prvé opatrenia a všetci sme sa tvárili, že tu žiadna kríza asi nie je," reagoval pre MY Týždenník pre Záhorie. Primátor oponoval. „Od pána poslanca Cibulu už dostávam kritiku jedenásť rokov. Takže pre mňa to nie je žiadna kritika, nie je o čom," povedal po zastupiteľstve.
Cibula tiež skonštatoval, že niektoré opatrenia sa nestali realitou. „Hovorí sa, že sa prehodnotia úväzky na úrade. V školstve sa znížia niektoré stavy, neotvoria triedy alebo školské družiny, ale tu na meste je podľa mňa prezamestnanosť." Počet zamestnancov by sa mal podľa neho zredukovať najprv na mestskom úrade. „Nemali by odísť všetci, ale je tu veľa pracujúcich dôchodcov, ktorý dostávajú dôchodok aj plat. Niektorí nie sú dostatočne vyťažení. Už v júni som navrhoval zmrazenie platov a zníženie odmien, neschválilo sa to. Vtedy sme sa tvárili, že žiadna kríza sa nás netýka," dodal Cibula. Na časť opatrení tak doplatia rodičia, ktorí zaplatia za pomôcky a v niektorých prípadoch aj za energie.
Mesto chce odpredávať majetok
Parízek tvrdí, že mesto pôjde po novom cestou odkupovania vlastného majetku. „Je to spôsob, ako o neho neprísť a získať z neho finančné prostriedky. Zanalyzovali sme to a rozhodli sme, že majetok, ktorý je nepotrebný, odpredáme," vysvetlil Parízek. O to sa snaží aj Úrad Trnavského samosprávneho kraja, ktorý však pre krízu nemá kupcov. Tým sa mu nedarí ani predať svoj majetok.
Jedným z najväčších problémov mesta sa javí pokles v príjme dane z nehnuteľnosti. Výpadok predstavuje sumu 605-tisíc eur (18 mil. korún), pričom najväčšími dlžníkmi mesta sú spoločnosti Slovenský hodváb, Slovkord a Kordservice. Jedným z možných rizík pre mesto je aj jeho úverové zaťaženie. To v súčasnosti predstavuje 5 681 850 eur (171 171 426 korún). Možnosť stropu úverového zaťaženia však nesmie prekročiť 6 850 465 eur (206 377 129 korún). „Už sa to ťahá k hranici 60 percent. Vravel som, pozor, raz spadneme to nútenej správy. Nikto nepočúval a obávam sa, že raz k tomu dôjde," skonštatoval Cibula.
Mesto teraz bude musieť šetriť a míňať len na to najnevyhnutnejšie, aby sa zachovala jeho činnosť. Škrt cez rozpočet mu navyše tento rok urobili aj povodne, ktoré Senicu postihli v júni. Celkové výdavky na odstraňovanie škôd predstavovali takmer 96-tisíc eur (2,8 mil. korún), pričom návratnosť všetkých nákladov nie je zo strany mesta nárokovateľná.