SENICA. Nie každá rodina je na tom tak dobre, ako sa zdá. Aj preto im niekoľko kilogramov základných potravín môže prísť v ich mesačnom rozpočte vhod.
„Dobrý deň, sme tu s balíkom," ohlasujú sa pred vchodom do bytovky pracovníci Červeného kríža v Senici. Tí začali minulú stredu rozdávať potravinovú pomoc vyše rodinám s deťmi v hmotnej núdzi. Mária Macková býva v byte s mamou a synom Lukášom. „Znamená to pre nás veľa," neskrývala dojatie. Koláče, pagáče, cestoviny, to všetko má syn rád. Netrúfala si však ani odhadnúť, koľko jej potraviny vydržia. „Som bez práce, hľadám si robotu, ale nie je to možné. Uvažovala som aj na tým, že by som dochádzala do Trnavy," hovorí žena, ktorá pre Červený kríž pracovala ako dobrovoľníčka.
Ľubica Gršičová zasa býva s troma deťmi a priateľom v malej izbe v senickej ubytovni. Štvrté dieťa je na ceste. „Bývame tu od januára, dobré nám je, nesťažujem si. Priateľ nám pomohol," hovorí. Predtým žila matka i s troma deťmi v parku. Akonáhle spoločne rozbalia balík, syn vyťahuje čokoládu. „Nechaj, tá je na varenie," smeje sa matka, ktorá už dlhú dobu žije zo sociálnych dávok. „Horko-ťažko, ale dá sa to utiahnuť. Koľko sa dá, toľko je," hovorí na pomoc od štátu matka. Neželá si vraj už nič viac, len pokoj, ktorý teraz má a zdravé deti.
Červený kríž v Senici rozdal v uplynulých dňoch stodeväť potravinových balíčkov v Senici a v okolitých obciach. „Ide o jednorazovú pomoc. Rodiny sme nevyberali náhodne. Vychádzali sme z evidencie rodín s deťmi na úrade práce, ktoré sú v núdzi. Veríme, že v budúcnosti ich bude viac. V pôsobnosti nášho spolku máme viac ako 500 rodín," hovorí riaditeľka senického Červeného kríža Veronika Kopúnková. Mnohé z matiek pracovali pre Červený kríž ako dobrovoľníčky. „Pôsobili tu v rámci upevňovania si pracovných návykov," vysvetľuje. Často pritom ide o slobodné a osamelé matky, ktoré majú neraz viac, ako dve deti.
Dom humanity Slovenského červeného kríža v Senici sa stará aj o starších, sociálne slabších a zdravotne imobilných ľudí, ktorým denne poskytuje stravu. „Každý deň k nám do jedálne prichádza asi štyridsať ľudí, ďalší si chodia po obedy sami a asi 70 ľuďom nosíme obedy priamo domov," vysvetľuje Kopúnková. Kapacita zariadenia je vyťažená, no kým v roku 1992 pripravovali 30 obedov, dnes je to už asi 220.
„Záujem o túto službu zo strany ľudí v sociálnej núdzi sa neustále zvyšuje a evidujeme nové žiadosti, ktoré sme však z dôvodu nedostatočného materiálneho zabezpečenia nemohli realizovať," dodala Kopúnková.
