Čím si vás prilákalo povolanie hasiča?
Je to zaujímavá práca, ktorá musí v prvom rade človeka baviť. Prináša dobré, aj zlé veci. Samozrejme, nikdy nevieme, čo nás čaká. Nie je to stereotyp. Nikdy totiž nevieme, do čoho ideme. Nevieme, kto nás potrebuje v každej minúte alebo sekunde. Hovorí sa, že tam, kam ideme, druhí odchádzajú. V dnešnej dobe je povolanie hasiča náročné aj na psychiku.
Kedysi sme chodili len k požiarom, dnes však máme aj veľa technických zásahov či už je to otváranie bytov alebo dopravná nehoda. Napriek tomu, keď máme nahlásený výjazd, už počas cesty nám operačný dôstojník upresňuje miesto zásahu a druh udalosti. Vždy nám podáva informácie, čo sa deje, koľko zranených osôb je na mieste, či tam uniká plyn, či ide o požiar alebo či hrozí nejaké nebezpečenstvo. Nie je to pravidlo, ale vždy sa snaží vyťažiť ohlasovateľa udalosti. Keď prídeme na miesto zásahu, v sekunde sa musíme rozhodnúť a situáciu riešiť. Po skončení zásahu sa vždy vykoná jeho rozbor za účelom zlepšenia rozhodovacieho procesu pri ďalších zásahoch . Musíme však rozhodnúť v krátkej chvíli a správne.
Nedávno ste mali výjazd k horiacemu autu na Bielej Hore. Je to ťažko dostupný terén.
Na Bielej Hore máme dosť dopravných nehôd. Pri tých máme najväčší problém. Ostatní vodiči sú totiž voči nám neohľaduplní. Počas zásahu sa na nás buď každý pozerá alebo nám sťažujú podmienky tým, že zastavia tam, kde prekážajú alebo prejdú veľkou rýchlosťou okolo nás, čím ohrozujú zasahujúcich hasičov. Máme výstražné zvukové znamenie a niektorí na neho nereagujú, v niektorých prípadoch sme nútení až potom možno zastavia a mnohí v neprehľadnej zákrute, musíme tak spomaliť, aby sme neohrozili oproti idúceho vodiča.
Nemáte to jednoduché...
Každý zásah je rizikový. Nikdy sa nedá presne špecifikovať, aký náročný zásah pri požiari alebo dopravnej nehode bude. Je veľmi ťažké hodnotiť situáciu, ktorá môže byť zložitejšia, či jednoduchšia. Myslím si, že z rizikovejších zásahov je bytový požiar. Pri minimálnom počte ľudí na zmene je to veľmi problematický zásah, lebo počet štyroch hasičov je nedostačujúci. Ak horí kdesi na piatom poschodí, musí tam ísť jednotka s cisternou a ďalšia s vysokozdvižnou plošinou. Keď máte urobiť prieskum, behom chvíľky ho vyhodnotiť, vydať rozkaz pre zasahujúcich hasičov, aby mohli konať, vo štvorke je to slabé.
Stúpol počet požiarov za posledné obdobie?
Za posledné obdobie je požiarov menej. Máme viac zásahov k dopravným nehodám a technickým zásahom, ako sú otváranie bytov, roje včiel či sršňov alebo k olejovým škvrnám. Od januára do augusta sme mali 214 výjazdov, z toho 75 k požiarom, 117 k technickým zásahom vrátane dopravných nehôd, k ekologickým zásahom a zaznamenali sme aj dva plané poplachy.
Zdá sa, že si to vyžaduje dušu dobrodruha.
Každé zamestnanie má svoje špecifikum. Je to náročné, najmä po psychickej a fyzickej stránke stránke. Keď aj prídete k dopravnej nehode a vidíte tam zranené dieťa, to je to najhoršie, čo môže byť. Stalo sa tiež, že sme zasahovali pri príbuzných a nám blízkych ľuďoch. Či už ide o zranenie malé alebo väčšie, nie je to nič príjemné. Musíme to však brať profesionálne. Zakaždým, keď prídeme späť na hasičskú stanicu, rozoberáme jednotlivé prípady a hovoríme o tom, ako sa im dalo zabrániť. Snažíme sa urobiť maximum, aby sme každého zachránili. Máme veľmi dobrú spoluprácu s rýchlou záchrannou službou v Senici.. Je dobré, keď na miesto prídeme súčasne. Robíme si svoje veci, či už hasíme požiar alebo potrebujeme niekoho vyprostiť z auta, a oni zasa svoju prácu. Samozrejme, ak niekoho vyprosťujeme z auta, nemôžeme bezhlavo rozstrihávať auto a vyťahovať zraneného, tu je dôležitá spolupráca s posádkou rýchlej lekárskej pomoci.
Nedávno ste veľmi často zasahovali pri povodniach a víchriciach.
Počet výjazdov v dôsledku nepriaznivého počasia vzrastá či pri povodniach, alebo pre víchrice. Niekedy nám chodia hlásenia z operačného strediska krajského riaditeľstva, inokedy nás varujú z hydrometeorologického ústavu. Sme zakaždým pripravení. Po nahlásení udalosti a vyhlásenia poplachu do minúty vychádzame do terénu.
Odkiaľ ľudia utekajú, tam musíme ísť. Tu musíme byť obzvlášť opatrní. Keď víchrica ešte pretrváva a odstraňujeme nejaké stromy, ktoré sú spadnuté na ceste alebo ohrozujú dom, môže dôjsť k spadnutiu ďalšieho stromu. Príslušník, ktorý v tom momente zrezáva strom a používa motorovú pílu, nepočuje, či od vedľa nemôže spadnúť ďalší. Jeden z nás tak musí sledovať okolie a prípadne upozorniť na nebezpečenstvo. Pri zásahoch sa však neraz stretávame aj s tým, že ľudia by chceli všetko a naraz. Každý chce riešiť to svoje. Sťažujú sa, že nepomáhame práve im, ale susedom. Po zásahoch tak niekedy nepočúvame chválu, ale aj sťažnosti.
Ľudia sa sťažujú aj na hasičov?
Bol už aj prípad, keď nás vyšetrovali za to, že sme údajne kradli. S kolegom sme zasahovali pri dopravnej nehode. Vodič bol pod vplyvom alkoholu. Auto našťastie prevrátil mimo cesty, takže tým nikoho neohrozil. Policajti mu vzali vodičský preukaz.
Po takmer pol roku k nám prišla sťažnosť, že sme mu vzali peniaze, rádio aj telefóny. Samozrejme, nezakladalo sa to na pravde. Keď sme sa ho pýtali, prečo sa neohlásil skôr, jeho odpoveď znela, že čakal, že hasiči sú solídni a peniaze mu vrátia. Sťažnosť napísal na štyri strany. Preverovala to inšpekcia z krajského riaditeľstva a zistila, že nič z toho nie je pravda. Neustále totiž spolupracujeme s políciou, ktorá vykonáva zápis. Ľudia si niekedy pomoc nevedia oceniť. Na druhej strane však nečakáme žiadnu vďaku. Je to naša povinnosť.
Sú zásahy, na ktoré si dodnes veľmi dobre pamätáte a dali vám zabrať?
S kolegom sme zasa zasahovali pri samovražde muža, ktorý vyliezol na stĺp vysokého napätia. Takýto zásah trvá dlhšie, pretože musia prísť elektrikári, ktorí odpoja prúd. Stalo sa to vo večerných hodinách. Nedalo sa tam vyjsť s vysokozdvižnou plošinou. Terén bol totiž blatistý a plošina by zapadla. Na stožiar sme museli vyliezť a pomocou lezeckej techniky muža transportovať na zem.
Ale predsa, ktoré zásahy sú najhoršie.
Bytové, ktoré nastávajú pri skrate v elektroinštalácii alebo často požiar vznikne tým, že niekto zapne sporák a zabudne naň. Človek si niečo ide uvariť, na chvíľu si odskočí, prípadne si zdriemne a ani si nevšimne, že sa mu chytila kuchynská linka. Z okna sa mu šíri dym , my sa nevieme nakontaktovať klopaním na vchodové dvere, sme nútení vojsť do bytu cez okno a majiteľ je doma, tvrdo spí a zrazu sa diví, čo u neho robíme. Pritom by stačilo vypnúť elektrospotrebič a nemuselo by sa hasiť.
Čo by mal v takejto situácii človek urobiť?
Každý by si mal zachovať chladnú hlavu, vypnúť sporák, poistky a rýchlo vyvetrať. Ak sa dá, mal by sa pokúsiť požiar uhasiť a samozrejme privolať hasičov.
Máte za sebou už osemnásťročnú skúsenosť. Ak to porovnáte s minulosťou, čo sa zmenilo?
Nastal veľký pokrok. Hasičská stanica a technika nebola na takej úrovni, ako je dnes. V minulosti sme však mali podstatne viac výjazdov k požiarom ako technickým zásahom, teraz je situácia opačná. Ak dnes starší človek ostane zamknutý v byte, či už je mŕtvy alebo ho postihla mozgová príhoda, tak nás tam volajú. Či už ideme oknom alebo rozbijeme dvere, podobné prípady alebo že niekto vylezie na stožiar, si z minulosti nepamätám.
Samozrejme, je to dané aj dobou. Ľudia si často siahajú na život. Vidíme že stúpol aj počet samovrážd. Riešili sme tiež prípady skokanov, ktorí chceli skočiť zo strechy. Lepšie je na tieto veci zabudnúť.
Ako je to s planými poplachmi?
Plané výjazdy máme takisto. Niektoré prípady sa nedajú overiť. Napriek tomu musíme vyraziť, či už tam požiar je alebo nie. Keď dorazíme, majú z toho radosť možno deti. Nikto si však neuvedomuje, že v danom momente nás môže potrebovať niekto iný. Potom je dlhší dojazd na miesto, kde nás skutočne potrebujú. Na operačnom stredisku však už máme záznamové zariadenie, ktoré nám dokáže lokalizovať volajúceho. Keď zavoláte z mobilu alebo telefónnej búdky, ukáže sa nám číslo a my si ho môžeme spätne overiť. Stalo sa nám , že nahlásili bombu z telefónnej búdky v Šaštíne. Dostali sme pol hodinu na to, aby sme sa tam dostavili. Dotyčný nám volal ešte dvakrát, asi bol nedočkavý. Keď volal tretíkrát, už ho z búdky brali policajti.
