Testami psychológ s certifikátom na dopravnú psychológiu posudzuje psychickú spôsobilosť vodiča. Čo rozumieť pod psychickou spôsobilosťou? Schopnosť viesť motorové vozidlo bez zníženia, narušenia alebo obmedzenia minimálnej úrovne psychických schopností. Hoci sa neoficiálne hovorí o predĺžení času na vykonanie psychotestov, zatiaľ platí, že ich vodiči musia urobiť do konca mája. O testovaní a vodičoch sme sa rozprávali s Milošom Šlepeckým, klinickým psychológom s odborom dopravná psychológia. Zo škodoviek presedlali na silné a rýchle autá „Psychologické testy vodičov sú kontroverznou témou,“ otvoril rozhovor Miloš Šlepecký. „Vo verejnosti rezonuje najmä z pohľadu zlej situácie na našich cestách. Veď v priebehu niekoľkých málo rokov množstvo ľudí prešlo zo škodoviek a žigulíkov na veľmi silné a rýchle autá. Tomu nie sú prispôsobené ani cesty, ani vodiči nie sú tak vyspelí, aby boli schopní zvládnuť nové požiadavky. Myslím si, že nový cestný zákon reagoval práve na toto.“ Psychológ dodal, že vodičom a celej verejnosti sa páči možno väčší poriadok na ceste, ale nepáčia sa im vysoké pokuty i to, že treba robiť psychotesty a mať doklad o ich absolvovaní pri sebe. „Ide hlavne o skupinu vodičov C a vyššie. Psychotesty musia mať aj taxikári, kamionisti, jednoducho všetci profesionálni vodiči. Pred zavedením nového zákona ich povinne robili len vodiči autobusov. Takže vodičská verejnosť hovorí, že zase je niečo zbytočné a že niekto chce vytiahnuť z ľudí peniaze,“ doplnil M. Šlepecký. Ale to, že vláda psychotesty zaviedla, je podľa psychológa, aj dôsledkom vysokej nehodovosti na slovenských cestách a tlakov z Európskej únie. Čo odhalí o vodičovi psychotest „Mnohokrát sa stane, že napríklad kamionista povie – ja nepijem,“ načal ďalšiu tému Miloš Šlepecký. „Nepije možno šesť týždňov, kým je pod ťažkým stresom za volantom na jednej šichte. Keď však príde na dva týždne domov, poriadne sa opije. Alkohol je ale toxický jed, ničí mozog, a tak si títo vodiči otravujú organizmus a znižujú svoje schopnosti.“ Ak aj vodič povie, že si dáva pozor a nepije pred cestou, alkohol už zanechal v jeho tele stopy a aj takto znížená schopnosť reagovať na podnety sa môže odraziť pri psychotestoch. Tento vodič neudrží pozornosť a nevie dostatočne rýchlo zareagovať na komplikovanú situáciu, ktorá ho môže za volantom stretnúť. „Vodič odolný voči stresu má pravidelný dych, je pokojný a jeho pozornosť je široko rozostretá,“ vysvetlil M. Šlepecký a dodal, že, okrem iného, je schopný registrovať celé okolie, ale v prípade vyostrenej situácie vie prepnúť na zúženú pozornosť a správne a rýchlo riešiť. Testov sa netreba báť, majú v sebe hravé prvky „Naopak, hnev a nadávky znižujú pozornosť vodiča, priveľmi ho aktivizujú a v konfliktnej situácii reaguje neprimerane.“ „Vodiči sa niekedy obávajú testov, pretože u nich zapracuje tréma,“ otvoril ďalší problém psychológ. „Nemusia sa však báť. Ak potrebujú, necháme im čas na upokojenie.“ Vodiči, ktorí idú na testy, by nemali podliehať nervozite a strachu, pretože sa potom nedokážu sústrediť a z nepozornosti narobia chyby. Rovnako je dôležité sledovať inštrukcie a zadania úloh. Testovanie má však v sebe aj hravé prvky, takže možno k nemu pristupovať ako k hre. „Používame batériu (súbor) testov z Rakúska. Je to osvedčená batéria, má vysokú spoľahlivosť,“ podotkol psychológ. Psychologické testy sú zamerané napríklad na reakčnú pohotovosť, pamäťové a inteligenčné schopnosti, tendenciu riskovať, emočnú stabilitu, pozornosť v stresovej situácii či mieru agresivity. Súčasťou je aj testovanie na determinačnom prístroji. „Okrem profesionálnych vodičov psychotesty robia aj bežní vodiči, keď spôsobia vážnejšiu dopravnú nehodu," uzavrel Miloš Šlepecký. DAGMARA
