Ste známy tým, že máte veľa záujmov. Koľko ich teda máte? - Koníčkov je strašne veľa. Hlavným je ale šport, konkrétne hádzaná. Momentálne som ešte stále aktívnym rozhodcom, je to už vyše štyridsať rokov. Hral som ju, robil som trénera mládeže, funkcionára. Na druhom mieste je zberateľstvo. Mám široký záber, ale hlavne je to filatelia, preto zrejme vykonávam aj funkciu predsedu klubu filatelistov v Malackách, čo som prebral po pánovi doktorovi Hallonovi, ktorý patril medzi popredných slovenských filatelistov. Mám aj ďalšie zberateľské odbory. Na budúci rok budú oslavy 45. výročia založenia klubu zberateľov kuriozít v Prahe, kde som momentálne asi jediný žijúci zakladateľ zo Slovenska. Z tých žijúcich zakladateľov, ktorí ostali do dnešného dňa členmi, je nás asi desať v celom bývalom Československu. Mal som široký záber, postupne som to však zužoval, v súčasnosti je tých zberateľských odborov podstatne menej ako v minulosti. V poradí tretím najobľúbenejším koníčkom je turistika. Pravidelne chodím v ostatných rokoch na Medzinárodné stretnutie mládeže Rysy. Samozrejme podmienkou nie je, ako to bolo v minulosti, výstup na Rysy, ale je to účasť v medzinárodnom tábore. V rámci týchto účastí sa mi podarilo vystúpiť na všetky sprístupnené vrchy vo Vysokých Tatrách, čo tiež považujem tak trochu za osobný úspech. Podarilo sa to asi v priebehu šiestich rokov, väčšinu výstupov som absolvoval so svojou manželkou. V posledných rokoch tam beriem vnuka Miška, robíme ľahšie trasy, má len osem rokov. Ďalším záujmom je história, špeciálne história Malaciek. Najskôr som sa sústredil na históriu športu, neskôr som prešiel na pohľadnice, to znamená históriu stavieb v meste, hlavne ide o porovnanie minulosti so súčasnosťou. Rád by som tiež precestoval čo najviac krajín, ale z učiteľského platu sa to nedá. Inak, koníčkom by po správnosti mala byť aj práca, čo pre mňa je. Takže učím zemepis a matematiku, v súčasnosti aj telesnú výchovu. Veľmi rád organizujem športové podujatia pre mládež. Ako znáša rodina to množstvo záľub? - V tomto prípade sa musím veľmi pochvalne vyjadriť o svojej manželke Marte, ktorá vlastne znáša všetky tie moje koníčky a činnosti poslanca. Už keď sme sa brali, bola na to pripravená. Niekedy ma mrzí, že možno keď boli deti menšie, ten voľný čas im bolo treba venovať viacej. Na ktoré obdobie si najradšej spomeniete? - Pekné spomienky sa viažu s obdobím štúdia v Trnave, aj pre futbal, bolo to totiž v čase, keď mali v tomto meste veľmi silný hráčsky káder. Ale sú to aj spomienky na prvé pôsobisko, to som získal v škole v Malackách na Kláštornom námestí. Bol tam dobrý učiteľský kolektív a aj riaditeľ pán Oreský. Ďalším obdobím bolo založenie rodiny. Prišli deti, mal som radosť zo svojich detí, tie sú už veľké, a terazmám zase radosť aj zo svojich vnúčeniec. Život tak uteká, že si človek vlastne ani nestačí uvedomiť, ako tie roky rýchlo bežia. Ako si spomínate na obdobie socializmu? - Čo sa týka obdobia socializmu, pri porovnaní s dneškom by som povedal, že predchádzajúce obdobie bolo určite o niečo lepšie vo vzťahu k školstvu a k športu. Môžem to hodnotiť, lebo som ho zažil ako učiteľ a školský funkcionár, takisto aj ako športový funkcionár. Zdá sa mi, že v minulosti boli k sebe ľudia milší, viacej sa chápali, dokázali lepšie spolupracovať. Možnože to dnes spôsobujú väčšie majetkové rozdiely medzi nami. Niektorí majú podstatne väčší majetok, iní podstatne menší a možno to neprispieva k dobrým vzťahom. Starostlivosť štátu o školstvo trochu pokrivkáva, myslím si, že úroveň školstva nie je taká dobrá, ako bola v minulosti. Učíte už 35 rokov. Hovorí sa, že správanie sa detí je z roka na rok horšie. Môžete to potvrdiť? - Je to pravda. Viním z toho dosť rodičov, ktorí si neuvedomujú, ako vychovávajú deti. A taktiež spoločnosť ako takú. To je televízia, knihy a ostatné. Len si treba pozrieť trebárs programy pre najmenších. Však prinášajú z troch štvrtín len násilie. A žiadne, že dobro vyhráva, že existuje nejaké šťastie, láska. To sa samozrejme potom prejaví aj na správaní detí. Tie si nedokážu uvedomiť, čo je zlé a čo dobré. K tomu ich zase musia usmerňovať rodičia. Dnes sa bežne stane, že keď učiteľ povie rodičovi - váš syn robí zle, onmu na to odpovedá: no a čo mám s ním teda robiť? Tak keď si on nevie doma poradiť s jedným synom, čo má učiteľ robiť s tými tridsiatimi deťmi? Spolupráca rodičov a školy určite nie je na tej úrovni, ako bola kedysi. Zdalo sa mi, že rodičia mali väčší kontakt s učiteľom a viacej si rozumeli. Ako vnímate svoju funkciu poslanca? - Vykonávam ju od roku 1983. Pokiaľ ide o činnosť poslanca, ja to beriem ako poslanie. Ako zodpovednú funkciu, prácu pre mesto a jeho obyvateľov. Keďže mám najbližší vzťah ku školstvu a športu, tak vždy som sa snažil v týchto oblastiach najviac urobiť. Rád spomínam napríklad na to, ako sa nám podarilo vybaviť, aby v Malackách stála športová hala s plavárňou. Mala byť pôvodne postavená v Piešťanoch. Čo vám funkcia dala a čo vzala? - Dala mi práve to, že som bol spokojný, ak sa nám podarilo niečo dosiahnuť v tých spomínaných oblastiach. A čo mi vzala, to bol hlavne voľný čas. V súčasnosti mi to ani až tak neprekáža, ale v minulosti, keď boli deti malé, tak aj rodina pociťovala, že som stále niekde mimo, niečo organizujem, vykonávam. Čo sa v tomto meste stále nedarí uskutočniť a trápi vás to? - Čo ma trápi, je stav chodníkov, ciest, parkovísk. Tento problém stále trvá a je dosť ťažké ho odstrániť. Treba si uvedomiť jednu vec, že objem finančných prostriedkov je uzavretý. To znamená, pokiaľ chceme dať peniaze na oblasť školstva, sociálnych vecí, oblasť kultúry, starostlivosti o životné prostredie, starostlivosti o cesty a tak ďalej, tak sa musia tie finančné prostriedky rozdeliť, a zostáva stále ten istý balík. Niekedy neviem pochopiť ľudí, ktorí kritizujú rozdelenie finančných prostriedkov, pretože keby tam sedeli a mali o tom rozhodovať, tak by to bolo pre nich možno niekedy veľmi ťažké. Pretože nie je jednoduché povedať, že áno, dáme viac na to. Vyvstáva ale otázka, odkiaľ uberieme. Objem finančných prostriedkov určuje to, čo sa dá v meste riešiť. Preto som veľmi rád, ak sa mestu podarí získať nejaký projekt či grant, čiže peniaze navyše. A čo je tu naopak dobré a oproti iným mestám výhodou? - Heslo, ktoré hovorí, že Malacky sú dobré miesto pre život, sa mi zdá pomerne trefné. Povedal by som, že Malacky majú veľmi výhodnú dopravnú polohu, výhodnú polohu z hľadiska prírodných podmienok, dokonca výhodnú polohu z hľadiska hospodárskeho. A preto nie je sa čo čudovať, že veľa ľudí má záujem bývať v Malackách, stať sa Malačanom a toma veľmi teší. Problémy vždy boli a budú, a nato sú ľudia, aby ich riešili. Na záver otázka - odkiaľ čerpáte energiu na toľko aktivít? - Veľmi dôležité v živote je, aby človek robil prácu, ktorú má rád. Znamená to, že chodí do práce nie nasilu, nie sa vyčerpať. Nedá sa povedať, že oddýchnuť si, ale vykonávať tú prácu tak, že si ani neuvedomíme, že ju vykonávame. Pochopenie v rodine je takisto dôležité. A potom priatelia. Celý život beriem športovo. V živote sa vyhráva, v živote sa prehráva, v živote sa remizuje.
