ŠAJDÍKOVÉ HUMENCE/DOJČ. Problémy s bobrami má aj škôlkárske stredisko v Šajdíkových Humencoch, ktoré patrí pod občianske združenie Semenoles Liptovský Hrádok. S rozlohou 112 ha pozemku patrí medzi najväčšie lesné škôlky v strednej Európe. Usilovný pracovník a šikovný staviteľ „Môže tu byť okolo desať jedincov, čo je vzhľadom na škody, ktoré spôsobia, veľa. Keď im hrádzu rozoberieme, na druhý deň je opäť hotová. Po tejto stránke je bobor výborný staviteľ a ešte lepší pracovník,“ uviedol technik škôlkárského strediska v Šajdíkových Humencoch, Ferdinand Čulen. Škody spôsobujú aj poľnohospodárom Na rovinatých miestach Záhoria, keď bobor vodný svojím stavaním hrádze zdvihne hladinu vody, spôsobí nemalé škody aj poľnohospodárom. „Kanály, ktoré idú cez naše územie, sú kvôli hrádzam od bobrov často zaplavované. Minulý rok sme mali škodu na rozlohe 16 ha ornej pôdy. Každoročne sa tieto straty vyšplhajú až do výšky 16 600 € (500 tisíc korún). Najhoršie, že na tomto zaplavenom poli sa už ťažko niečo vypestuje,“ dodal predseda poľnohodpodárskeho družstva Dojč, František Čelustka. V lesnej škôlke považujú bobra vodného za súčasť prírodnej fauny, ale zároveň im jeho stavebné schopnosti prekážajú. Zdvihnutím hladinyuhynú sadenice „Postavením hrádze spôsobuje nefunkčnosť odvodňovacích drenáži. Zdvihnutie hladiny spodnej vody podmočí sadenice, ktoré zaplavením hynú,“ hovorí Čulen. Bobor svojimi silnými zubami dokáže zvaliť i veľké stromy, ktoré používa na stavbu svojej hrádze s použitím lístia a bahna. Pracovníkov v lesnej škôlke údržba vodných tokov vyjde ročne až na 3300 € (100 000 korún). „Pred necelým mesiacom sa nám podarilo jedného bobra chytiť,“ hovorí Čulen. Orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku odchytu ak sa neohrozí populácia týchto druhov. Ochrancovia ich môžu vypúšťať len do prostredia s nízkym potenciálom vzniku stretov s hospodárskymi a bezpečnostnými záujmami človeka. Vyhľadávajúnajmä zúženiny tokov „Bobry sú nezvyčajne vytrvalé zvieratá. Pri obnove funkčností hatí bojujú s nasadením vlastného života. Vyhľadávajú najmä zúženiny tokov pre efektívnu možnosť zdvihnutia a stabilizovania vodnej hladiny,“ hovorí Dušan Valachovič, poverený riadením správy CHKO Záhorie. Osídľovaniu bobrov sa dá najúčinnejšie zabrániť znížením atraktívnosti prostredia, v ktorom sa môžu usadiť a spôsobovať škody. „Vhodné je zabrániť bobrom vyhrabávanie nôr v brehu vkladaním napríklad drôtenej sieťky. Sto percentné účinné spôsoby v súčasnosti ale nepoznáme. V krajinách s dlhodobejšími skúsenosťami použivajú zmeny bahnitého dna za kameň a štrk, čím sa odstránia zásoby stavebného materiálu,“ informoval Valachovič. I keď bobry vodné svojou činnosťou spôsobujú nemalé problémy dotknutým organizáciam, patria do prírody a treba ich tolerovať. TOMÁŠBREHOVSKÝ
