Repčík sa k atletike dostal na ZŠ v Brezovej, kde ho pre tento šport objavili učitelia Miroslav Mosný a Miroslav Bôžik. Neskôr študoval na športovom gymnáziu v Trenčíne a tu sa začal špecializovať na beh na 800 metrov pod vedením Ivana Peťovského. Tu býval spoločne na internáte aj s futbalistom Martinom Škrteľom. Ako by ste zhodnotili uplynulú sezónu? - Minula sezóna bola tak 50 na 50. Za kladné považujem vytvorenie osobného a zároveň slovenského rekordu. Horšou stránkou je nevydarený beh na OH, ktorý mi nevyšiel podľa predstáv. PoNovomroku ste mali mesačné sústredenie v JAR. Ako prebiehalo? - Po dobrých skúsenostiach s prípravou v Afrike, sme sa tam tento rok opäť vrátili. V tomto období, keď je u nás zima, tak je to ideálne miesto na prípravu. Síce ma tam neminuli drobné zranenia, ale sústredenie prebehlo bez problémov. Týždenne som absolvoval až 11 tréningov. Splnili ste limit na HalovéME v Turíne, no nakoniec ste tamneštartovali. Prečo? - Celá príprava bola podriadená a smerovaná k HME, hneď v prvom preteku po návrate z Afriky som zabehol limit. Lenže v druhom štarte prišlo zranenie a sezóna sa pre mňa predčasne skončila. Mal som problémy s lýtkovým svalom. Zistili mi, žemámposunutú platničku, ktorá mi tlačí na nerv a to spôsobuje všetky problémy. Nebyť zranenia, tak by som si trúfal na finále. V tomto roku sa „osemstovka“ zatiaľ nebehá až tak rýchlo. Bola tu veľká šanca na výborné umiestnenie. S ktorými hviezdami svetovej a slovenskej atletiky sa poznáte? - No na mítingoch sa stretávam so všetkými svetovými atlétmi. Najviac asi s poľskými atlétmi, s ktorými absolvujem veľa spoločných sustredeni. A z najznámejších je to famózny Roman Šebrle a sympatická Ruska Jelena Isinbajeva. Na Slovensku až tak veľa vrcholových atlétov nie je. Takže sa poznáme medzi sebou všetci. Najviac s Peťom Žnavom, s ktorým spoločne aj trénujeme. Ako často chodievatedomov do Brezovej pod Bradlom? - Veľkú časť roka trávim na sústredeniach a potom pendlujem medzi Trenčínom, Nitrou a Bratislavou. Takže doma som veľmi málo, no o to radšej. Ak stedomaaj trénujete? Máte nejaký špeciálny plán? - Doma neabsolvujem špeciálne tréningy. Je to skôr také klusanie, alebo chodievam do posilňovne. Na hlavnú a najdôležitejšiu časť tréningov chodím do Trenčína, kde mám svojho trénera a podmienky. Ako hodnotíte s odstupom časuOHv Pekingu? Aké máte zážitky? - Bola to veľmi veľká skúsenosť a zároveň motivácia smerom k ďalšej OH v Londýne. Nevyšla síce podľa predstáv, ale taký je život. Ale aj neúspech posunie človeka zasa troška dopredu. Videl som neraz také hviezdy ako je Ronaldinho, či americký basketbalista Kobe Bryant. Brazílčan sa nemohol ani v kľude najesť, stále bolo pri ňom veľa ľudí. Bryanta som stretával v McDonalde. Študujetena Vysokej škole v Nitre.Ako to všetko zvládate? - Zvláda sa to ťažko, ale keď sa chce, tak sa dá všetko. Nie je to síce jednoduché, učiť sa po sústredeniach a pretekoch, lebo to človeka veľmi nebaví. Keď som po tréningu unavený, nemám veru chuť sa učiť, no v škole nemám problémy a aj učitelia sú ku mne ústretoví, tak zatiaľ to ide. Jozefovi Repčíkovi prajeme skoré uzdravenie a už teraz sa tešíme na jeho ďalšie úspešné predstavenia. ĽUBOŠBARBÍRIK ml.
