Za všetkýmhľadaj kamaráta Napriek svojmu exotickému menu (a tak trochu aj vzhľadu) je Michal Toure po mame Lujze Seničan ako remeň. Zaujímavým riadením osudu, ktorý si rád „zgustne“ na všelijakých náhodičkách so zoznamovaním sa ľudí, prišiel na svet s tmavou pleťou, ale inak sa ničím nelíšil od ostatných malých detí. Vďaka priateľskej povahe sa už v útlom veku „prepracoval“ k tancovaniu v detskom súbore. Chlapec, s ktorým sa v tom čase kamarátil, sa venoval tancu, ale aj karate. Mama tam svojho Miška prihlásila tiež. Ako sa vraví, trocha sebaobrany nikomu nezaškodí. Všimla si totiž, že chlapec nie je bitkár, skôr naopak. Keď od ktoréhosi kamaráta na dvore dostal facku a pýtala sa ho, či mu dal naspäť, Miško vyhlásil: „Nevrátil som, lebo som zabudol.“ Pravdaže, tréning karate nemal vyrobiť zo syna bitkára, cieľom bolo skôr kvalitné cvičenie zapájajúce nielen telo, ale aj psychiku a vôľové vlastnosti, čo je pre inteligentného športovca dôležité. Hviezdne maniere nehľadajte O úspešných športovcoch zlé jazyky často rozširujú, že sú z nich primadony. O Michalovi Tourem to celkom určite neplatí. Príliš dobre si uvedomuje, že úspech nepadá z neba, ale treba si ho tvrdo vyslúžiť tréningami a sebadisciplínou. Rovnako dobre si to uvedomuje jeho mama. Hoci sa sama má čo obracať v náročnom zamestnaní, ktoré od nej vyžaduje časté cestovanie, na súťaže doma aj v zahraničí svojho syna sprevádza a od začiatku držia spolu v dobrom i zlom. „To je najmenej, čo mu môžem poskytnúť,“ hovorí s úsmevom Lujza Toure, keď prichádza reč na túto stránku ich rodinného života. „Miško mi robí radosť aj v škole, učí sa dobre a som rada, že mu vychádzajú v ústrety vzhľadom na sústredenia a súťaže. Doma sa snažíme mať pohodu a relax.“ Vydesilho pudlík Zdanie dokáže poriadne klamať. Nezainteresovaný človek by ťažko uhádol, že v štíhlom tmavom Michalovi môže driemať schopnosť poriadne „prevalcovať“ aj väčšieho a ťažšieho protivníka. Nie je však nijaký akčný hrdina typu Jackie Chan. So smiechom opísal príhodu, ktorú zažil na jednom z množstva sústredení. Zašiel do miestnej reštaurácie na kofolu a pod nohy sa mu primotal malý pudlík – asi patril k inventáru. Zaštekal – a Michal v okamihu prekvapenia a šoku vyskočil na najbližší stôl. (Nuž, Bruce Willis údajne spanikáril, keď na neho kamarátov syn namieril striekaciu pištoľku...) Zhruba od svojich ôsmich rokov je Michal jednotkou vo svojej športovej disciplíne. V tomto roku sa mu darilo aj na 36. majstrovstvách Európy EFK dorastencov a juniorov vo Francúzsku. Vybojoval si tretie miesto a je spokojný, že nesklamal očakávanie svojho trénera. A jeho ďalšie plány? Samozrejme, počas stredoškolského štúdia chce pokračovať v športovej kariére a neskôr, ako svorne s mamou hovoria, sa uvidí. Na prvom mieste musí byť radosť z práce a spokojnosť doma. ANNAROTTOVÁ
