Určite si mnohí z nás spomenú na záhrady našich starých rodičov, boli plné ovocných stromov, kríkov, bylín. Poskytovali množstvo zdravých, nestriekaných plodov. Iste si pamätáme aj na hľadanie štvorlístkov, ochutnávanie pastierskej kapsičky či „chlebíka“, slezu, pletenie vencov z kvetín z pestrého trávnika. Projekt Jablonky neprináša nič svetoborné, vracia sa len k praktikám našich starých rodičov. Už v minulom roku združenie začalo s vytváraním lesnej záhrady v katastri obce Rohožník. „Často dostávam otázku, či už je niekde na Slovensku ukážková lesná záhrada. Na to odpovedám, že o takej neviem, ale že som takú zažila v detstve. Bola to záhrada mojich starých rodičov, ktorí nikdy neorali, v záhrade mali takmer všetko, čo potrebovali k životu, vrátane miesta pre relax či načerpanie energie. Mohli sme tam celý deň ochutnávať kopec plodov, liezť po stromoch. Som presvedčená o tom, že pobyt v tejto záhrade, tie tajomné chvíle v korune jablone či slivky ma hlboko ovplyvnili,“ povedala koordinátorka projektu Erika Galanská. Ako sú na tom dnešné deti? Dovolíme im loziť po stromoch? Necháme v trávniku postriekanom proti burine aspoň malý priestor na to, aby videli, ako vyzerá ďatelina či sedmokráska? Vieme ešte kosiť kosou alebo radšej relaxujeme s hučiacou kosačkou? Zámerom projektu nie je ľudí pobúriť. Len ukázať im, že všade, aj na balkóne či inde na malej ploche, je možné vybudovať kus čistej „jedlej“ prírody, poskytujúcej trochu živej energie, ktorú v dnešnej dobe tak veľmi potrebujeme. Hlavným cieľom projektu je vytvoriť praktické príklady zdravých jedlých záhrad v rôznych typoch prostredí. Projekt prebehne v Bratislavskom kraji s dôrazom na Záhorie, kde je hlavná pôsobnosť združenia Jablonka. Deti často nevedia, čo jedia Vďaka pestrej ponuke na trhu je na našich stoloch väčšia hojnosť potravín ako kedykoľvek v minulosti. Paradoxom je, že v tejto situácii sa náš vzťah k potravinám mení na odcudzenie, poznáme nanajvýš len krajinu pôvodu. Rozvoj dopravy, organizácie trhu a spôsobov konzervovania nám dovolili zabudnúť na sezónnosť v spotrebe, teda, že potraviny sú úzko späté s podmienkami podnebia a ročného obdobia. V minulosti bola takmer absolútna symbióza človeka s prírodou a jeho závislosť od jej cyklov. „Pri práci s deťmi sme si uvedomili, že nepoznajú cestu potravín na stôl, sú stále viac izolované v umelých priestoroch. Skúste sa svojich detí opýtať, či by vzali do ruky chrobáka, či by sa pri bojovej hre zahrabali do lístia, či by sa v horúčave vykúpali v bahnitom rybníku a podobne. V strachu z prírody sa vôbec nelíšia deti z rodinných domov so záhradou a deti z panelákov. Možno je to zmenenou funkciou záhrad – slúžia len pre bazény alebo letné posedenie, grilovanie mäsa a podobne. Nebýva na nich okrem anglického trávnika a niekoľkých tují či skalniček často vôbec nič. Deti sa tak nestretnú s prírodným kolobehom prostredníctvom pestovania zeleniny či chovu drobných hospodárskych zvierat,“ vraví Galanská. Najhlavnejším kritériom týchto záhrad by mala byť ich, takpovediac, jedlosť. Sprievodnými aktivitami realizácií záhrad bude zážitkové vyučovanie, kde budú deti pátrať po pôvode či zložení potravín. Samé si napríklad priamo na hodine pomelú múku, ktorá bude v druhom roku projektu už v niektorých prípadoch úrodou z ich políčka - lániku obilia. V rámci víkendových a táborových aktivít chce združenie s deťmi budovať chlebovú piecku, piecť chlieb a variť džemy či sušiť ovocie. Okrem dizajnovania vlastných školských záhrad sa žiaci budú zamýšľať nad tým, čo vlastne jedia, ako sa to k nim dostalo, akú majú možnosť výberu, ako môžu samí, vlastnými hlavami, rukami aj srdcom pomôcť skrášliť svoj zelený areál v škole napríklad tým, že vysadia malú jedlú džungľu. Koordinátori zo strany zapojených škôl a komunít (rodičia, učitelia) budú môcť bezplatne absolvovať kurz zameraný na tento alternatívny typ záhrad. Čo musí spĺňať jedlá záhrada Jedlá záhrada má mať podľa lektorov projektu nasledovné črty – je záhradou, ktorá sa inšpiruje prírodou, úžitková, nie okrasná, pritom však nádherná, ponúkajúca maximum jedlých plodov. Je potrebné dôsledne ju naprojektovať. Tak, aby bola čo najlepšie využitá každá jej časť, má mať zastúpené všetky stupne vývoja lesa – stromy, kry, trvalky a jednoročky, dvojročky a namiesto umelého trávniku kus lúky, teda živý, prípadne aj jedlý trávnik, lánik obilia. Vyžaduje ale menej zásahov ako bežná záhrada. Cieľom je vytvoriť ukážkové typy jedlých záhrad v rôznych typoch prostredí, aby sa ukázalo, že jedlá záhrada môže byť skutočne kdekoľvek: napríklad na balkóne, v škole, maloplošná na streche či terase. MAREKBRNA
