Čomusa venujete ako zberateľ ? - K filatelii som sa dostal ako dieťa. Cez exotiku diaľok a krajín, prírodu, faunu a flóru zachytenú na známkach. Potom som sa k filatelii ako oficiálny zberateľ vrátil až po základnej vojenskej službe. Zbieram generálnu zbierku Československa, Slovenskej republiky a Českej republiky. Tohto roku bude na Slovensku vydaných 29 známok. Českých približne rovnaký počet. Zaujímavé je, že séria známok vydaná k zavedeniu eura u nás je doteraz najväčšia, aká kedy bola v histórii Československa a Slovenskej republiky naraz vydaná. Jednou z nich je známka s námetom z Kopčian. Trinásť známok je s hodnotou od 0,01 eura (€ ), práve kaplnka Svätej Margity v Kopčanoch u nás na Záhorí, až po hodnotu aršíka za 1,33 €. Všetky sú s tematikou sakrálnym stavieb a umeleckých artefaktov toho druhu. Vraj ste boli tou sériou aj potešení, aj sklamaní? - Ako zberatelia sme zaškrípali zubami. Lebo keď si človek berie hárčeky a rôzne kombinácie do zbierky, sú to relatívne obrovské peniaze. Ale na druhej strane, vizuálny zážitok z umeleckej hodnoty diel a zaujímavých miest, ktoré grafici, rytci a výtvarníci zo slovenských krás na známkach zvečnili, je veľmi príjemný a pre nás nezaplatiteľný. Čím to je, že vás filatelia stále drží? - Je to pocit, že zbierate krásne umelecké veci, hoci iba pretransformované do najmenšieho grafického diela. Známka však je najrozšírenejším umeleckým dielom. Máte na nich krásne veci z umenia, z techniky, architektúry, kostoly a iné. Poznám sa osobne s autorom slovenských známok Františkom Horniakom. Je to veľmi zaujímavý a inšpiratívny človek, aj autor známky Senice z roku 1996. Zberateľstvo nás obohacuje aj v tom, že človek vidí aj našu históriu na známkach. Tým viac nás teší, že slovenské známky už trikrát boli vyhlásené za najkrajšíe známky sveta. Aj vďaka tomu, že Slovensko má viacerých úspešných rytcov a návrhárov známok ako sú František Horniak, Martin Činovský a iní. Ktoré námety zo Záhoria vás potešili, že sa dostali na slovenské známky? - Tých známok je veľa. Dlho sa usilujeme ponúknuť ako námet na známku kúpele Smrdáky s tradíciou od roku 1832 a 1833. Myslíme si, že po známkach s osobnosťami zo Záhoria, ako sú Jozef Miloslav Hurban, Samuel Jurkovič, Janko Blaho, alebo po architektúre Skalice či kaplnke z Kopčian, najstaršej stojacej sakrálnej stavby na Slovensku od čias Veľkej Moravy, by si zaslúžili byť na známke aj smrdácke kúpele. Možno aj preto, lebo sa tam narodil otec nositeľa Nobelovej ceny za medicínu Daniela Carlton Gajduseka, ktorý nedávno zomrel v Nórsku. Pri tlači známok sa ide dnes viac do komercie. To je podľa nás na škodu. Vydavateľské plány robí ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a pre poštu je to vlastne „kšeft“. Už môj predchodca, Viktor Šteffek, sa usiloval Smrdáky do edičného plánu presadiť. Hoci to zatiaľ nevyšlo, nevzdávame sa. MILANSOUKUP
