Keď si Ivan Lehotský už nejaký ten rok užíval penziu na Slovensku, rozhodol sa napísať knihu. O sebe. „Ani nie tak, že by som si myslel a mal dojem, že som natoľko zaujímavý, aby sa o mne čítalo. Skôr som si uvedomil, že tá doba, v ktorej som vyrastal, dospieval a musel sa presadiť, bola zvláštna a pre mnohých čitateľov zaujímavá. Takisto aj moja rodina, do ktorej som sa narodil, prostredie, kde ma osud, náhoda a politické udalosti zaviali, nie sú každodenné a mali svoje čaro.“ Na Švajčiarsko sa nedá zabudnúť. O čo dlhšie žije na Slovensku, o to viac si uvedomuje, ako vo Švajčiarsku všetko fungovalo. Predovšetkým zdravotníctvo. Úplatky sú tam niečo nemysliteľné. Lekári vraj možno ani nie sú lepší, ale tá infraštruktúra, systém práce, je iný. U lekára sa nemusí čakať, lebo sa vždy dopredu u neho treba prihlásiť. Dostanete termín podľa závažnosti zdravotných ťažkostí. Mestská doprava, ale aj celoštátna funguje v porovnaní so Slovenskom priam geniálne. Električky v Zürichu jazdia v šesťminútových intervaloch. Vlaky sú takisto presné. Keď máte pocit, že niektorý mešká, tak nemáte švajčiarske presné hodinky alebo to nie je švajčiarsky vlak, ale nejaký z cudziny. „Na úradoch a iných inštitúciách chovajú sa úradníci úctivo, ústretovo a pomáhajú vám vo všetkom, čo sa dá zjednodušiť. No a potom tá čistota. Udržiavať ju je pre každého Švajčiara samozrejmosťou. To, že sa odpadky, čiže ani oharok alebo zápalka nehádže na zem, nasávajú kojenci už s materským mliekom. Nieto ešte vyvážať autobatérie, staré chladničky, pneumatiky a podobné veci do najbližšieho lesíka. Tu na Záhorí, vidí sa mi, patrí takéto bezohľadné znečisťovanie životného prostredia a krásnej záhoráckej prírody k dobrému bontónu. Prežil som dobrú polovicu svojho života, 31 rokov, vo Švajčiarsku. Preto moja prvá spomienková knižka dostala aj názov „Moje diery v ementáli“. Tento názov je vlastne metafora pre toto moje obdobie vo Švajčiarsku. Syr ementál so svojimi dierami je produkt, ktorý symbolizuje Švajčiarsko. Tie diery sú okrem toho zároveň metaforou pre môj život a existenciu vo Švajčiarsku. Symbolizujú isté prázdno, vákuum, typický údel emigranta, ktorý poriadne nevie, kde je jeho domov. Žije v akomsi vzduchoprázdne, sedí na dvoch stoličkách. Je to istá rozpoltenosť.“ NaŠvajčiarsko si človek ľahko zvykne „Ja osobne som sa výborne cítil vo Švajčiarsku, cítim sa tam dobre vždy, pravidelne tam chodím a s radosťou sa tam vraciam. Lebo tam zostali moje deti, vnúčence, kopa mojich dobrých kamarátov, kolegov. A samozrejme aj to, na čom mi najviac záleží, čo mi je nekonečne vzácne, čo vrúcne z celého srdca milujem – moje bankové konto. No a pri súčasnej svetovej finančnej kríze, stane sa možno v dohľadnej dobe z neho tiež jedna diera.“ Pracoval aj ako správca farnosti Viedol a spravoval veľkú zürišskú farnosť. Vo Švajčiarsku je vraj nedostatok vysvätených kňazov. Preto švajčiarski biskupi zamestnávajú vo farnostiach vyštudovaných teológov, a to tak ženy ako aj mužov. Univerzitné štúdium teológie je voľné a prístupné pre každého, kto má maturitu a chce ho študovať. Bez ohľadu, či je veriaci alebo ateista, alebo patrí do iného náboženstva ako do kresťanského. Po štúdiu, ak je katolík, a chce pracovať pre cirkev, je mu udelené tzv. misio, s ktorým môže pôsobiť s určitými kompetenciami vo farnostiach. Laickí teológovia, oficiálne sa im hovorí pastorálny asistent, nesmú slúžiť omšu a udeľovať sviatosti. Ale môžu sobášiť, krstiť, kázať, slúžiť bohoslužbu slova, pochovávať, vyučovať a administratívne viesť farnosť. „Ja som bol už ženatý, nemohol som byť vysvätený, keďže som nežil v celibáte. A preto som dodnes zostal tzv. laickým teológom s ukončeným univerzitným štúdiom a licenciátom z teológie i doktorátom z filozofie. Celibát, je jedným z veľkých problémov a prekážkou pre mnohých vyštudovaných teológov. Pamätám si na jednu televíznu diskusiu o celibáte, kde práve jeden z vysvätených kňazov si hlboko povzdychol a povedal: „My, kňazi, sa už zrušenia celibátu nedožijeme, ale možnože tak ešte naše deti.“ Podobných humorných zážitkov má Ivan Lehotský plno, budú iste aj v pripravovanej knihe Murovaná drevenica. Mala by vyjsť už o pár mesiacov. MAREKBRNA
