Otec ešte doma na Slovensku za vojnového štátu budoval vodné elektrárne, zákazky boli aj vtedy. Po vojne ho obavy z perzekúcií voči tým, ktorí mali prácu a postavenie aj za Nemcov, odviali z vlasti. Keď ani v Londýne otec prácu nemohol nájsť a cítil na sebe dôsledky protekcionizmu (uprednostnenie domácich pred cudzincami), vybrali sa do krajiny neobmedzených možností, ako sa zvykne vravieť USA. V Seattli letecký gigant Boing staval fabriku na výrobu lietadiel. Tam aj Max Bazovský študoval na gymnáziu. Dosiahol tituly inžinier a magister na Washingtonovej univerzite v odboroch matematika a elektrotechnika. Najväčšie naplnenie Najlepšie sa cítil azda vtedy, keď pracoval pre NASA (Americký národný úrad pre letectvo a vesmír).To už mal Max Bazovský možnosti odovzdávať svoje skúsenosti z matematického modelovania i z praxe v Boeingu počas príprav kozmickej misie na Mesiac. Firma ho za prácou poslala aj do Washingtonu DC. Za rodičmi do Kalifornie Roku 1968 sa presídlil do firmy Northrop v Los Angeles. Vtedy otec už bol na tom ekonomicky lepšie. Založil si firmu v Los Angeles so zameraním na modelovanie a dizajn pri zvyšovaní bezpečnosti a spoľahlivosti rôznych systémov. Uplatnenie mala najmä v strojárstve, elektrotechnike a zbrojárskom priemysle. Za studenej vojny najmä pri výrobe pušiek, kanónov i tankov. Tam aj Max spoznal prácu na detailoch. Dostal sa od teórie matematického modelovania k jeho využitiu v praxi. K popredným hitec technológiám. Práca preNASA V Centre technologického rozvoja Silicon Valley bolo sústredených množstvo firiem. Peniaze tam nechýbali. Pôsobenie na pracoviskách NASA patrili uňho k šťastnejším rokom. V rokoch 1967 – 1968 to bolo v Boeingu, Washington DC na projekte Apollo. A veľmi zaujímavou bola jeho práca konzultanta medzi rokmi 1986-1991 v JET Propulsion Laboratories NASA. Pochválilho Ferlingetti Keď raz recitoval Max svoju poéziu v jednom veľmi známom kníhkupectve Citylights, vypočul si ho aj Lawrence Ferlingetti. Zaspomínal si americký Slovák Max Bazovský: „Je to dobré, pochválil ma tento americký básnik a jedna z hlavných osobností generácie beatnikov.“ Stretol sa aj s Irwinom Allenom Ginsbergom (1926-1997). Ginsberg ako pôvodca názvu hippies – Flower Power (Sila kvetov) bol odporcom vojny vo Vietname. Max svoje „básnické vlohy“ rozvíjal skromne. No ani dnes mu nie je cudzie nič, čo ho môže duševne obohatiť, potešiť či rozptýliť. Prečo sa neoženil Prácu mal rád natoľko, že ako workoholik žiaden vzťah nerozvinul tak, aby bol pevným základom rodiny. Partnerky nedokázali jeho ponor do práce naplno tolerovať, čo mu je dnes ľúto. Kríza v Kalifornii Keď sa začali ťažkosti s veľkými energetickými firmami ako ENRON, vlna prepúšťania a prekonaný infarkt, zmenili aj život Maxa Bazovského. Významné postavenie vo výskume a vede, ktorá mu imponuje, prinieslo nové priority. „Vtedy som učil na základnej škole matematiku a fyziku. Trinásť a štrnásťročné deti. Bol som nový učiteľ, takže nás nových prepúšťali ako prvých.“ Potom bol suplujúcim učiteľom po širokom okolí. Neraz kvôli dvojdňovému úväzku do týždňa pre rôzne školy v okruhu 70 kilometrov viac precestoval, ako učil. „To bola aj tak najkrajšia práca v živote. Prinášať nádej a vzdelanie iným, propagovať vedu aj pomocou odborných filmov.“ Ale ekonomicky to bolo neefektívne. To už bol len krôčik k rozhodnutiu hľadať nové útočisko na Slovensku. „Možno na pár mesiacov.“ Myslel si. Vzdelávanie dospelých Po prekonaní infarktu aj lekári radili zmeniť rytmus života a životosprávu. Max ako človek so vzťahom k matematike, fyzike a propagácii vedy. Prednášal, publikoval. Zapojil sa do projektu Scholy ludus (celoživotné vzdelávanie). Jeho blízkymi sa stali ľudia z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Za šťastím cez oceán „Stále viac a viac ľudí prepúšťali. A mňa stále menej a menej potrebovali.“ Spomína americký Slovák Max Bazovský. Učiť iných tancovať začal na radu priateľky. „Aj v tanci je matematiku, rytmus a rôzne modely, figúry.“ Džajf, salzu, čaču a iné spoločenské tance dnes učí na kurzoch v senickom dome kultúry. Cez Bratislavu a Rovensko na Záhorie Priateľka z Bratislavy mala chalupu v Rovensku. „Viackrát sme v Senici čakali na autobus. Hoci LA má trikrát toľko obyvateľov ako Slovensko, aj Bratislava má svoje čaro, mne sa zapáčilo v Senici. Je tu pokojnejšie. Je tu toľko kultúrnych akcií, že ani všetky nestíham absolvovať.“ Zdôveruje sa muž mnohých koníčkov. Všestranné záujmy Maľuje, tancuje, hrá, prednáša. Zapája sa do ochotníckeho divadla. Rolu v poslednej premiére Záhoráckeho divadla – židovského podnikateľa, majiteľa tehelne v Gbeloch, v predstavení Ňedzela na Záhorí, prijal aj preto, lebo: „On nevie dobre po záhorácky, a málo hovorí po slovensky, tak to bude presne pre mňa.“ Dohodli sa na nej s režisérom Ivanom Fodorom. Včera sa napríklad predstavili v kultúrnom dome v Kútoch. Ozaj, ako je to dnes s postojmi k iným u človeka, ktorý pred dôsledkami krízy v Kalifornii odišiel na Slovensko? „Som v srdci a filozoficky aj žid, aj budhista, aj kresťan i ekumenista. Nerobí mi problém porozumieť si s ľuďmi. Veď Kalifornia, je ten najliberálnejší štát v Amerike. To je tak. Tí, ktorí boli príliš liberálni pre Európu, utiekli do Ameriky. Na východné atlantické pobrežie. A tí, ešte liberálnejší, utiekli do Kalifornie. Tak som sa tam aj ja dostal. Boli tam aj budhisti, aj hinduisti.Zašiel som aj tam, aj tam. Aj do synagógy. Všetko som to skúmal a veľmi ma to bavilo. A poznávaniu nového a nových ľudí som verný aj tu na Záhorí. Som rád, že sa stávam Záhorákom. Lebo Záhorákov považujem za veľmi tvorivých ľudí...“ MILANSOUKUP
