Každý, ktomádobré srdce v tele, ctí si svoju ženu a nežne ju chráni. (Achilleus) V sobotu 31. januára v Kuklove oslávili 50 rokov od vstupu do manželstva pán Gejza Kadlic a Emília Kadlicová, rodená Šimková. Zlatú svadbu v kruhu najbližších prežívali ako nositelia folklórnych tradícií. Dnes 75 ročný pán Gejza Kadlic, zvárač v Chemonte Brno, chodil za prácou nielen po Čechách a Slovensku. Pracoval tiež v Sýrii , Bulharsku a v Rakúsku. K folklóru sa dostal už počas učenia v Dubnici nad Váhom v súbore Vršatec. Pomáhal aj vyrábať rôzne folklórne rekvizity. Nazačiatku bol duet Pani Emília Kadlicová väčšinu život pracovala v škôlke. Už 35 rokov intenzívne žije s piesňou, tancom a zvykmi z rodného Kuklova a zo Záhoria. Odovzdáva čaro folklórnych tradícií všetkým vnímavým. Od roku 1974 začali s pani Václavou Malcovičovou spievať ako duet. Postupne k nim pribudli tanečníci i speváci. Dnes sú v súbore dve desiatky obetavých folkloristov. Vari 13 rokov pani Emília pracuje aj s detským folklórnym kolektívom. Kadlicovci chodievali na festivaly do Východnej, na Myjavu, vystupovali v televízii. Kuklovčania s folklórom úspešne koncertovali aj v partnerských obciach na južnej Morave. V Poštornej, Mikulove, v Prušánkach, Dolních Dunajoviciach či Vacenoviciach. Preskočila iskra Pani Emília spomína, ako to bolo na začiatku: - Brala som si ho preto, lebo sa mi ľúbil. Začali sme si navzájom rozumieť. Spájali nás tanec a hudba. Rozumeli sme si po celých tých 50 rokov. Až na to, čo sa nám stalo. Pred 13 rokmi dostal manžel mozgovú príhodu, a teraz ďalšiu pred tromi rokmi. Sú pri tom aj starosti, ale ja ešte chcem rozdávať ľudom radosť, lebo to ma povzbudzuje. S folklórom sa trošku odreagujem od tejto mojej ťažkej chvíle. Prečo Emília padla do oka Gejzovi? - Lebo bola dobrá. Činorodý pár K záľubám pána Gejzu patril aj mariáš, ale aj príprava vecí potrebných do detského súboru. Konkretizuje manželka: - Cepy mi porobil, všetky rekvizity, ktoré som potrebovala...Vozík, rebrinák, ozembuch...Každý rok naše deti chodia na konci fašiangov „pod šable.“ Pán Stanek z Čárov nám hráva. Všetky rekvizity, ktoré potrebujem, mi muž porobil. Pán Gejza dopĺňa manželský výpočet chvíľ, vlastne už polstoročie, popretkávané porozumením a spoločnou záľubou: - Hrávali sme spolu divadlo. Potom prišiel folklór. Keď som sa učil v Dubnici, pracoval som v súbore Vršatec. Potom v našej folklórnej skupine. Spolu sme vystupovali na Myjave, dvakrát sme tancovali staré tance v Slovenskej televízii. Čardáš a sotýš. Recept na výdrž Nie každé manželstvo v takomto zväzku vydrží 50 rokov. Čím to je, že vám to vyšlo? Emília: - Muž mi nikdy nebránil. Vravel, choď sa zabaviť. My sme si dôverovali, rozumeli si a mali sme pochopenie voči sebe. Vedeli sme sa tolerovať. Nikdy mi muž nebránil, keď ma tieto kultúrne veci bavili... Ešte ma povzbudzoval. Choď a rozdávaj ľuďom radosť, keď ťa to bavi . Takto sme si navzájom išli v ústrety vždy. Priala by som všetkým manželstvám, aby vydržali toľko rokov, koľko sme vydržali my. Pomoca opora Dcéry po otcových „príhodách" mame s otcom pomáhajú. Jedna v záhrade, druhá vybavuje náležitosti okolo zdravia. Chodia do Bratislavy na kontroly, vozia rodičov každý rok do kúpeľov do Čilistova na rehabilitáciu. Veď aj ony sú vďačné za vzťah k ľudovej piesni, tancu a tradíciám, ktoré do nich vštepili rodičia. Hrávali divadlo, účinkovali vo folklórnej skupine, uvádzali programy. Veľkým pomocníkom v rodine Kadlicovcov je ich slobodný sused Marián Grull, nezamestnaný. Dozvedáme sa od pani Emílie staršej: - Aj keď muž spadne. Zazvoním mu telefónom, hneď dôjde. Po lieky ma vozí. Do Šaštína, keď je treba. K lekárovi, aj na rehabilitáciu. Pomáha mi. Aj keď sa mi niečo pokazí, je mi vždy ochotný a po ruke. Všetko mi pomôže vybaviť. Jablká podstromom Dcéry Emília a Magda by vedeli rozprávať, čo všetko patrí ku kuklovskému folklóru. Nácvik, údel a odriekanie, ale za tým všetkým i ovocie. Radosť divákov aj účinkujúcich, keď žnú potlesk a slová uznania. Ovocie vo Viedni i na Búroch Dcéra Emília je logopedičkou vo Viedni, Magda zdravotnou sestrou a žije v Borskom Mikuláši. Preniesli folklórnu tradíciu aj do svojich rodín. Emília: - Momentálne nerobím vo Viedni s folklórom, ale dcéra áno. Mám takú kooperáciu s obcou Siebenhirten blízko hranice. Folklórna skupina z Kuklova chodí tam, máme takú kultúrnu družbu. - Mám dve deti. Dcéru a syna. Z nich sa viac prenieslo z folklóru a z rodinnej tradície na dcéru. Bude mať tohto roku 20 a tancuje v známej tanečnej skupine vo Viedni. Bola už aj v zahraničí, vystupuje pri otváraní plesov. Máva úspech aj v kuklovskom kroji. Nácviky a životný elán Nebrali dcéry zo strany rodičov ako nútenie, keď ich brali na nácviky a festivaly? Reaguje Emília mladšia: - Niekedy toho bolo veľa, že sa mi do toho ani nechcelo. Ale keď som videla, ako to mamu baví a udržuje ju to v jej životnom eláne. Pomáhala som. Stretli sme sa celá kuklovská folklórna skupina. Porozprávali, pobavili, zasmiali, takže sa to udrživa medzi nami. Čo v Magdinej rodine prevzali z tradície? - Aj u nás sme z rodinného folklóru dostali do vienka. Náš 15-ročný syn vystupuje na fašiangoch v Borskom Mikuláši. Tam tiež zachovávame folklórne tradície. Syn tancuje pod šable. Lucka má 21, je učiteľkou v škôlke, hrá na gitare a na píšťale. Tiež má šancu niečo z folklórnych darov od starých rodičov odovzdať tým maličkým. Folklórne semiačka vzišli Po Záhorí, i v Rakúsku sa už niekdajšie semienko lásky k tancu, piesni a hudbe zasiate, polievané a šľachtené manželmi Emíliou a Gejzom Kadlicovcami rozkošatelo ako vzrastlý strom pre radosť iných. Čo želať „zlatýmmanželom" Zdravie, šťastie, lásku a porozumenie. Aby to mohli ešte dlho odovzdávať v rodine, v dedine, ale prostredníctvom dospelých aj detských folklórnych skupín z Kuklova tiež po regióne Záhoria a po Slovensku.MILANSOUKUP
