„Úspešný človek je ten, ktorý ráno vstane, večer si ľahne a medzitým robí to, čo chce.“ (Bob Dylan) Od roku 1962 bol ako pupočnou šnúrou spojený so Slovenským národným divadlom (SND) v Bratislave. Scénograf Vladimír Suchánek, rodák z Gbiel, ktorý v sobotu oslávi 75. narodeniny. Čo si želáte k jubileu? „Zdravie. Keď je zdravie, je aj robota.“ prezradil nám Scénograf pomáha autorom inscenácií a hercom dotvárať ilúzie o predstavení. Je mostom medzi výtvarným a dramatickým umením. Obrazy deja scéna umocňuje. Najmä vtedy, ak sa dostane pod kožu dramatikovi a rešpektuje predstavy režiséra. Scénu ako priestor, kde sa odohráva dej, stvárnil Vladimír Suchánek pre operu, pre činohru i pre televíziu. Spolupracoval s renomovanými režisérmi. S Júliusom Gyermekom (Verdiho opery AIDA z roku 1978 a Macbeth z roku 1989), s Karolom L. Zacharom (Na skle maľované), s Pavlom Hasprom... I s poprednými slovenskými kostýmovými výtvarníčkami . Iba s Helenou Bezákovou spolupracoval pri historických drámach Svätopluk, Richard II., Tragédia človeka a na zhruba stovke inscenácií. Vytvoril scény pre diela klasikov slovenskej drámy, ako bol Ján Palárik (Samozvanec 1988), alebo pre inscenácie podľa svetových autorov, ako boli Fjodor Michajlovič Dostojevskij (Bratia Karamazovovci, Idiot), Wiliam Shakespeare (Kráľ Lear), Arthur Miller (Salemské bosorky), Fridrich Dürenmatt (Kráľ Ján), Frederic Garcia Lorca (Krvavá svadba, Dom Bernardy Alby)... Prácu V. Suchánka spoznali divadlá v Bratislave, Martine, Košiciach, vo Zvolene, v Trnave... Vystavoval i v zahraničí (Brazília, Francúzsko, Poľsko, Kuba, Rakúsko, Argentína, Maďarsko, Španielsko, Nemecko, Portugalsko, Česko...). Preberal ocenenia na medzinárodných výstavách a festivaloch. Je zastúpený aj v zbierkach múzejí a galérií v Austrálii, USA, v Rusku. Akosa stal scénografom Vladimír Suchánek sa narodil 15. februára 1934 v Gbeloch. Vyštudoval Školu umeleckého priemyslu v Bratislave (1951-1954). Medzi rokmi 1956 až 1958 študoval u profesorov Jána Mudrocha a Ladislava Čemického na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. U profesora Ladislava Vychodila študoval na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave scénografiu. Od roku 1962 bol scénografom SND. Vystavovalv Senici Keď roku 1994 mal výstavu v Záhorskej galérii v Senici, kurátorka Dana Janáčková viac ako 30-ročnú scénografickú púť Vladimíra Suchánka označila číslovkou dvesto. Toľko hier už vtedy spoludotváral doma i v zahraničí. Inklinoval k dráme, pri veselohre dostával krídla. Vyjadroval sa symbolmi. Účinne narábal so svetlom a farbou. V katalógu k výstave v Senici scénografickú dušu Vladimíra Suchánka Ladislav Lajcha vyjadril takto: „Nestavia na chladnej neosobnej hre technických fines. Ani sa neusiluje dominovať v inscenácii čistou hrou geometrie, horizontál a vertikál. Ľudské dimenzie divadla ho držia pevne pri hercovi. Všetko realizuje s ním a pre neho...Určujúcim štýlom jeho scénografie je a zostáva posolstvo dramatika a ľudská dimenzia herca.“ Človek prajný Záhoriu Vladimír Suchánek už je na dôchodku, no divadlu je stále verný. Nedávno bol na generálke Borisa Godunova v Bratislave, aj koncom minulého roka na druhej premiére Záhoráckeho divadla v Senici (Ňedzela na Záhorí od gbelského autora Pavla Nemca Lelina). Ocenil, „že Gbelania a divadelníci na Záhorí na sebe pracujú.“ Do Gbiel už chodí jubilant zriedkavejšie, no chodí. Má tam sestry – o rok mladšiu Vieru a o desať rokov mladšiu Annu . Čo ešte má jubilant pred sebou ? Scénograf sen, ktorý by rád realizoval, vidí ešte vo voľnej výtvarnej tvorbe. Venuje sa technike asambláže. Kedysi dramatici chceli vytvoriť ideál niečoho(Atlantída). Vladimír Suchánek sa o podobné snaží témou Záhoria. Splatiť „svoj vnútorný dlh“ regiónu, z ktorého vzišiel. Jubilantovi želáme veľa tvorivosti, chuti do práce, pevné zdravie a „dosť roboty,“ ktorá poteší aj naše oko.MILANSOUKUP